Vongrej pri tvorbe inštalácie v Galérii mesta Bratislavy (GMB) vychádzal z charakteru zaujímavého priestoru v Mirbachovom paláci. „Podkrovie s ťažkými hnedými trámami, ktoré to tam rôzne štvrtia a predeľujú, sa zrazu stalo výstavným priestorom. Keď som tam prvýkrát prišiel na obhliadku, uvedomil som si obrovskú ťarchu, ktorú tu človek pociťuje, aj keď mu nič nehrozí, pociťuje váhu stavby,“ povedal pre TASR kurátor výstavy Jiří Ptáček. Dodal, že pre Vongreja boli pri tvorbe triptychu použitím gravitácie ako média a významu zároveň rozhodujúce práve tieto pocity: „Zaujíma ho gravitácia, pohyb, zastavenosť, trvanie, to sú pojmy, o ktorých premýšľa, úzko ich má spojené s vizuálnymi znakmi, z nich vytvára koncept výstavy.“
Mladý umelec opäť využil v inštalácii zrkadlo, prvok, ktorý pre neho predstavuje vedomie. Zrkadlo, ktoré je na podlahe obklopené troma veľkorozmernými fotografiami, sa otáča, ale návštevník výstavy to nevidí. „Obraz na zrkadle ostáva rovnaký, zrkadlová podložka nie je schopná otáčať obrazom, akoby to bola otáčajúca sa fotografia. Je tam pohyb, ktorý zároveň vyzerá ako trvanie. Tento typ vzťahu medzi pojmami, ktoré sú zdanlivo protikladné, Martina zaujíma,“ vysvetlil Ptáček Vongrejov svet predstavivosti, metafory, ktoré zviditeľňuje vo vizuálnom jazyku. „Pre mňa bolo zaujímavé, že polarita môže byť len zdanlivá, za určitých okolností sa zrazu môže pohyb javiť ako trvanie, a to čo je trvalé, môže v sebe obsahovať pohyb,“ poznamenal kurátor.
„Fotografie na tejto výstave znova dostávajú hodnotu plochy, komunikujú, sú vycentrované s rotujúcim kruhovým zrkadlom, ktoré svojou rotáciou popiera priestor. Rotácia je neviditeľná, ale deje sa na povrchu,“ priblížil svoje dielo Martin Vongrej, ktorý pracuje s fotografiami v priestore. Ako sám hovorí, fotografie, ktoré bežne vidíme na stene, sklápa dole na zem: „Vraciam ich späť do gravitácie. Príťažlivosť, ktorú máme z obrazov, porovnávam alebo stotožňujem s gravitáciou.“
