Šokujúci unikát: Vo Florencii majú fresku našej Rybárskej brány!

Archeologičky Ivana Kvetánová a Margaréta Musilová napísali knihu Veduta Bratislavy vo Florencii s podtitulom Skrytý príbeh. Približujú fresku na nádvorí radnice Palazzo Vecchio a všetko, čo sa okolo nej udialo. Je to jedno z najstarších a najkrajších vyobrazení Bratislavy. Autorky o tejto taliansko-slovenskej rarite neodolateľne rozprávajú.

30.06.2020 12:55
freska rybárska brána Foto:
Pre názov Possonia si turisti často myslia, že ide o Poznaň. Bratislava sa po latinsky volá Possonium.
debata (21)
Archeologička Ivana Kvetánová je spoluautorkou... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
kvetanova Archeologička Ivana Kvetánová je spoluautorkou knihy Veduta Bratislavy vo Florencii.

Ivana Kvetánová v Ríme študovala a žije tam už jedenásť rokov. Výskum ju pred piatimi rokmi priviedol k vedute, ktorá u nás nebola známa. Nepoznali ju ani ľudia, ktorí majú Taliansko poriadne prechodené. Ivana Kvetánová však dielo poznala. „O vedute som vedela aj vďaka Margaréte Musilovej, ktorá sa ňou zaoberala už dávnejšie, lebo robila v Bratislave výskum Rybárskej brány a tá je na freske vyobrazená."

Keď v roku 2014 začala robiť výskum veduty pre Slovenský historický ústav v Ríme, tešila sa na prácu s unikátom: „Vybrala som sa do Florencie a zistila som, že veduta je prekrytá lešením. Bola to výborná správa, ale zároveň ma oblial pot pri predstave, aké byrokratické úskalia ma čakajú, kým sa mi podarí dostať sa na lešenie. Florenťania sú hrdí na svoje poklady, na ostatných záujemcov o ne pozerajú s pochybnosťou. Počkala som, kým zíde niekto z reštaurátorov dolu a oslovila som ho. Postupne sa mi podarilo nadviazať kontakt s tímom reštaurátorov zo spoločnosti S.A.R Firenze, ako aj so zodpovednými pracovníkmi Palazzo Vecchio, získať ich dôveru. A spustil sa päťročný výskum veduty, začala som pátrať v archívoch.“

Possonia je Bratislava

Freska bola vtedy úplne hnedá, zničená, hrad celkom zmizol. Vidno bolo kúsok mesta s hradbami a tam práve svietila aj naša Rybárska brána.

Margaréta Musilová sa s kolegyňou Ivou pozná už vyše desať rokov. „Organizovali sme spolu exkurziu po stopách Etruskov v roku 2010 po Taliansku. Pozreli sme si aj túto vedutu. Mne bola známa dávnejšie. Robila som totiž sprievodkyňu vo Florencii (1986) a vtedy som na tú fresku naďabila. Udrel mi do očí názov Possonia. Mnohí si myslia, že ide o Poznaň, nevedia, že Bratislava sa po latinsky volala Possonium. A keď sa môj manžel stal v roku 2004 riaditeľom Slovenského inštitútu v Taliansku, zašli sme aj do Florencie, samozrejme, k freske. Bola vtedy úplne hnedá, zničená, hrad celkom zmizol. Vidno bolo kúsok mesta s hradbami a tam práve svietila aj naša Rybárska brána. To ma zaujalo, keďže som robila archeologický výskum Rybárskej brány v roku 2001. Uvedomila som si, že odrazu vidím na obraze vo Florencii to, čo sme v Bratislave vykopali. Biele vežice, rondely! Je to krásna farebná maľba. Musela som uznať, že to je najlepšie zobrazenie Rybárskej brány, čo poznám.“

Archeologička Margaréta Musilová je... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Musilova Archeologička Margaréta Musilová je spoluautorkou knihy Veduta Bratislavy vo Florencii.
Už počas pôsobenia diplomata Miroslava Musila v Slovenskom inštitúte v Taliansku sa uskutočnilo viacero kultúrnych aktivít vo Florencii a rokovaní o vedute Possonia. Manželia Musilovci sa snažili, aby sa dielo obnovilo a spopularizovalo. „V Taliansku nám vychádzali v ústrety, mohli sme si vedutu zblízka nafotiť, prišli aj historici Štefan Holčík a môj kolega Peter Horanský, aby sa s ňou lepšie oboznámili. Chceli sme všetko okolo fresky zdokumentovať a pracovať na nej.

V roku 2005 nám teda postavili lešenie, usporiadali sme aj konferenciu v spolupráci s nadáciou Bianchi a začali sme na vedute konkrétne robiť,“ hovorí Margaréta Musilová. Pôvodne chcelo Slovensko aj pomôcť pri reštaurovaní, ale Taliani sa napokon rozhodli reštaurovať dielo sami. Aj to urobili. „O desať rokov, v roku 2016, bolo Slovensko v predsedníctve EÚ, čo bola príležitosť urobiť výstavu a konferenciu na túto tému.“

Possonia pred reštaurovaním. Foto: Archív Margaréty Musilovej
Freska Possonia pred restaurovanim Possonia pred reštaurovaním.

Začiatkom mája 2016 prijali Slovákov snažiacich sa o obnovu veduty prijali vo Florencii aj za účasti Nicoletty Mantovaniovej, Pavarottiho vdovy. Otvorili aj výstavu a slávnostne odkryli zreštaurovanú vedutu.

„Prítomný bol aj zástupca japonskej firmy zaoberajúcej sa koženými módnymi výrobkami, ktorá projekt finančne podporila a mala za to úľavu na daniach,“ hovorí Ivana Kvetánová. „Mali sme šťastie, že naša veduta na južnej strane nádvoria bola prvá v poradí, a tak sa reštauračné práce začali práve Bratislavou. Bolo to naozaj šťastie, lebo peňazí je všade čoraz menej a neskôr by to už tak hladko nešlo.“ Margaréta Musilová dodáva: „Pomohol nám aj vtedajší prezident provincie Toskánsko Eugenio Giani, ktorý si dobre pamätal na prísľub, ktorý dal Musilovcom v roku 2005, a to, že vedutu Bratislavy bude Florencia reštaurovať ako prvú."

Pri výskumoch sa ukázalo, že najstaršia zachovaná fotografia fresky pochádza z polovice 20. storočia. Tá potvrdila, že niektoré detaily, ktoré boli ešte v roku 1950 viditeľné, sa úplne stratili. „Na fotografii napríklad krásne vidieť vežu Dómu sv. Martina, ale v súčasnosti je tam už len bledé miesto. A to sa môže stať aj s ďalšími miestami na freske. Veduty sa nachádzajú na otvorenom nádvorí, vplýva na ne počasie, je tam nával turistov, čo spôsobuje degradáciu fresky,“ obávajú sa autorky knihy. Práve preto sa rozhodli, že ich publikácia bude mať veľmi veľa obrázkov. Kniha je teda zaujímavá nielen historickými faktami, ale aj spracovaním. Archeologičky chceli priblížiť vedutu čo najviac aj ľuďom, ktorí do Florencie nebudú môcť cestovať. Už len listovanie knihou je zážitok! Čitateľ sa dozvie veľa nového o Florencii aj o Bratislave.

Na freske v talianskej Florencii vidno... Foto: Archív Margaréty Musilovej
Rybarska brana 2005 Na freske v talianskej Florencii vidno bratislavskú Rybársku bránu.

Svadobný dar

A ako sa bratislavský námet vôbec do Florencie dostal? Fresku maľovali v lete roku 1565. Na nádvorí vtedy vzniklo sedemnásť nástenných obrazov európskych miest. Bol to svadobný dar Jane Rakúskej z rodu Habsburgovcov, ktorá si brala Francesca z rodu Mediciovcov. Florencia sa na sobáš chystala, preto vznikli aj tieto veduty. Mali Jane pripomínať domovinu. Rôzne mestá monarchie dôverne poznala a keď ich zbadala na nádvorí, zostala vraj prekvapená a dojatá. Manželstvo (vraj skôr diplomatický ťah, ktorým chcel ženích k mediciovským peniazom získať habsburský honor) však nedopadlo dobre. Jana sa tehotná zabila na schodoch, údajne aj postrčená manželom. Tragédie sa zabúdajú, ale to pozitívne pretrváva. A tak aj veduty. Tá bratislavská vznikla podľa letáku ku korunovácii Maximiliána II. v Bratislave. Je to leták z roku 1563, ktorý zobrazuje najstaršiu korunováciu, čo sa v Bratislave odohrala.

Kniha priblíži čitateľom aj samotnú Bratislavu. Napríklad aj archeologický výskum Rybárskej brány z roku 1990. „Sledovali sme výkop podzemných kolektorov v rámci Korunovačnej cesty a keď sa priblížil k Rybárskej bráne, zrazu sa stroje zastavili pred múrom z krásnych kvádrov. Podarilo sa nám získať z Prahy georadar, ktorým sme zmapovali povrch, a zistili sme, v akom rozsahu sú murivá pod zemou. Boli to zvyšky Rybárskej brány a jej predbránia, ktorá sa skvie v plnej kráse, tak ako ju namaľovali skoro pred 500 rokmi, vo Florencii!“

Prezentácia knihy, na ktorej budú obe autorky rozprávať o tomto zaujímavom príbehu z histórie, sa uskutoční vo štvrtok 2. júla v Staromestskom salóne v Zichyho paláci na Ventúrskej 9 v Bratislave o 17.30 hodine.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #freska