V kollerovskom vesmíre je aj veselo

Najskôr hral súťažne hokej, neskôr tenis. Tešila ho otvorená férová hra, v ktorej nie je miesto pre fauly. Takou bola v predstavách Júliusa Kollera aj kultúrna komunikácia. K jeho obľúbeným rekvizitám patrili tenisové a pingpongové rakety a loptičky. Nie náhodou sa spolu s antiihriskom, antidresom, antišatňou, ba aj pingpongovým stolom dostali do Antimúzea Júliusa Kollera. "Nemohli sme ho nazvať múzeom, išlo by to proti jeho temperamentu hravého človeka,“ hovorí Alexandra Kusá.

04.07.2020 10:00
antiobrazy Antimuzeum JK NIK0753 Foto:
Július Koller v Antimúzeu vystavuje antiobrazy.
debata

Napokon, aj jeho veľká retrospektíva, ktorá predstavila jeho tvorbu pred tromi rokmi vo viedenskom Múzeu moderného umenia, mala názov One Man Anti Show. Stretla sa s mimoriadnym diváckym ohlasom a odborná verejnosť ju vyznamenala titulom najlepšia výstava roka v nemecky hovoriacich krajinách.

Vo svete je dnes jedným z najrešpekto­vanejších slovenských umelcov. Jeho diela vlastní aj parížske Centre Georges Pompidou, londýnska Tate Gallery a ďalšie prestížne múzeá v Európe i za oceánom. Vždy išiel vlastnou cestou. V rokoch normalizácie sa dištancoval nielen od oficiálnej výtvarnej scény, ale aj od neoficiálnej kultúry. Aj keď ho zaujímali nové umelecké trendy ako neoavantgarda, konceptuálne či akčné umenie, považoval ich za pominuteľné aj trošku lacné. Jeho ambíciou bolo vytvoriť niečo, čo by odolalo času. Pojem umenie chcel nahradiť kultúrou života, ktorú vnímal ako trvalé pôsobenie.

Ani po "nežnej“ nešli v deväťdesiatych rokoch jeho diela na dračku. Po jednej z aukcií, na ktorej sa zasa nič nepredalo, natrafil na Gabriela Hercega. Zakladateľ aukčného domu a galérie SOGA sa rozhodol zahnať chmáry z umelcovho čela a "odmietnutý“ obraz kúpiť. A keď ho kolegovia presvedčili, že Július Koller je skutočne významný autor nielen v slovenskom kontexte, začal budovať zbierku jeho diel. Podobný nákup by v časoch divokej privatizácie a vybuchnutých áut v Slovenskej národnej galérii neprešiel. O spoluprácu pri výbere požiadal jej kurátora Aurela Hrabušického. Po viac ako dvadsiatich rokoch sa majiteľ rozhodol zbierku sprístupniť verejnosti. Možno aj preto, aby sa vyhol pokušeniu niečo z nej predať.

Obrazy, objekty, inštalácie, fotografie, aj záznamy rôznych akcií zaplnili dve podlažia domu v úzkej Zámočníckej ulici bratislavského Starého Mesta. Vystavených je viac ako deväťdesiat diel, od klasickej maľby cez abstrakciu až po zjednodušenie na písmo, ktorého štylizované tvary odkazovali na význam slova. Jeho More z rokov 1963 až 1964 je vraj jedným z prvých konceptuálnych diel na svete. Zbieral všetko, čo sa týkalo jeho života. Do sféry umenia vtiahol aj niekedy až bizarné predmety, od trička až po koberec.

Často sa pohrával s otáznikmi. Vytáčal ich na tričkách aj plátnach. Zdôrazňoval, že nikdy nie je pravdou len jedna absolútna idea. Podľa neho existuje vždy nejaké "proti“. Aj vo svojich projektoch videl i odvrátenú stranu a otáznik chápal ako metaforu pochybností. Z minima dokázal vyťažiť maximum. Stačili mu skromné prostriedky, nenápadné materiály, aby povedal veľa o mnohých problémoch človeka a sveta.

S privátnou zbierkou vedú dialóg poznámky, kartičky, fotografie i záznamy kultúrnych akcií z autorovho súkromného archívu, ktorý je v zbierkach Slovenskej národnej galérie. Expozícia, do ktorej možno vstúpiť každý štvrtok od 13. do 18. hodiny, otvára pred návštevníkmi kollerovský vesmír a približuje jeho osobnú mytológiu. Je to priestor, do ktorého sa oplatí vstúpiť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Július Koller