Slanický ostrov patrí len tradičnému umeniu

Drevené plastiky, maľby na skle či kamenné reliéfy a sochy pochádzajú z 18. a 19. storočia, pretože v tom čase zaznamenalo ľudové umenie nielen v tejto oblasti najväčší rozkvet. Vytvorili ich neškolení rezbári, kamenári a maliari. Ich diela mali chrániť dediny, osady i domy pred živelnými pohromami, zabezpečiť hojnosť úrody, ochraňovať zdravie a postarať sa o plodnosť ich obyvateľov.

„Ľudoví umelci síce nadväzovali na ikonografické schémy gotického, renesančného a barokového umenia, prispôsobovali ich však predlohám, ktoré odpozorovali z vlastného života,“ pokračuje Eva Ľuptáková. Tak sa v ich plastikách aj obrázkoch mohli spoznať hoci susedia či niektoré nezameniteľné vidiecke figúrky. „Napriek tvarovým nedokonalostiam vynikajú ich diela vnútornou krásou, ktorá pramenila z úprimnej náboženskej viery autorov,“ vysvetľuje riaditeľka Oravskej galérie. Nikde inde ako na slovensko-poľskom pomedzí sa podľa nej už dnes v takejto podobe a takom množstve nevyskytujú.

Každá dedina mala v 18. storočí „svojho“ svätého Floriána, aby ju chránil pre skazou ohňom. Zriedkavo sa objavoval svätý Donatus so zväzkami bleskov v ruke, ktorého úlohou bolo držať ochrannú ruku pred búrkami. Ako pripomína Eva Ľuptáková, nájdete ho ako raritu len na Slanickom ostrove umenia. Sochy svätcov a reliéfy sa objavovali nielen v kaplnkách, ale aj na priečeliach vidieckych domov či na krížnych cestách. V tom čase totiž dominovala tradičnému umeniu najmä sakrálne umenie a náboženská tematika.

V odsvätenom barokovo klasicistickom kostole, ktorý bol kedysi dominantou Slanice, našla svoje miesto rozsiahla expozícia drevenej polychrómovanej plastiky a maľby. Z prítmia vyťahujú reflektory sochy Madony, Piety, Ukrižovaného a ďalších svätcov. Kaplnky krížovej cesty, čo lemujú chodník ku kostolu, zas zdobia rôzne reliéfy a plastiky. Lenže nie tie, čo v nich boli pôvodne, keďže sa nezachovali. K nim pribudli „múriky“ v ktorých sa „usadili“ ďalšie diela oravských kamenárskych majstrov. Miesto zaujali dokonca aj vo veľkých pieskovcových blokoch, ktoré dostali podobu netradičných výstavných priestorov.

Nie náhodu patrí Slanický ostrov umenia k najnavštevo­vanejším kultúrnym miestam Oravy. Návštevníkom ponúka okrem originálnych umeleckých diel najmä priestor na meditáciu a rozmýšľanie. Okrem skvostov neškolených majstrov minulosti by tam podaktorí privítali aj stánky s párkami, nápojmi a kadejaké atrakcie. „Chýbajú im vari v nádhernom prírodnom prostredí osy poletujúce nad pohármi piva či zápach škvariacich sa údenín? To všetko si môžu ľudia v hojnosti užiť na pevnine. Oravská galéria to roky odmieta a ostrov sa snaží pred komerciou uchrániť,“ dodáva Eva Ľuptáková.