Pozoruhodná výstava je označená ako druhá v poradí, lebo nadväzuje na vlaňajší projekt pod rovnakým názvom, len s jednotkou v titule. Minuloročná expozícia totiž po prvý raz predstavila verejnosti poklady zo zbierky najstaršieho židovského múzea na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 1928 v Prešove. Ako je známe, o jeho vznik sa zaslúžil staviteľ Eugen Bárkány, ktorý bol vášnivým zberateľom predmetov, dokumentov aj fotografií. Na súčasnej výstave je tridsať ukážok z bohatých fondov prešovského múzea. Projekt verejnosti predstavil Maroš Borský, riaditeľ Židovského komunitného múzea, s ďalšími spolupracovníkmi – Janou Švantnerovou, Evou Hasalovou, Jurajom Zajoncom, Luciou Almášiovou a Pavlom Šalamonom.
Fakty a súvislosti
Na príprave výnimočnej prehliadky sa však podieľal ešte širší tím. Vďaka tomu vznikol aj obsiahly katalóg, ktorý má podobu luxusnej knihy. Obsahuje príbehy, ale aj štúdie našich aj zahraničných odborníkov. Texty dávajú exponáty do dobových súvislostí. Slovensko-anglická publikácia má 256 strán, autorský kolektív viedol Maroš Borský a Jana Švantnerová. V tejto publikácii sa môžu návštevníci výstavy dozvedieť veľmi zaujímavé podrobnosti o tom, čo na výstave uvidia. Hneď prvá kapitola má názov Vzácny príbeh dvoch ketúb zo Semlinu (Zemunu) a hovorí o raritných svadobných zmluvách. Archívny fond Židovského múzea v Prešove celkovo približuje Zsuzsanna Toronyi. O reštaurovaní svadobného kresla pre nevestu informujú Sylvia Birkušová a Jana Dušková. Juraj Zajonc približuje textílie a Lucia Almášiová skúma Eugena Bárkányho ako fotografa. Ten bol doteraz známy len ako zberateľ fotografií, no posledné stopy naznačujú, že aj sám fotil. Tento výskum obohacuje celkové poznatky o dejinách fotografovania na Slovensku.

Svadobné svedectvá
Výstava Poklady Židovského múzea v Prešove II obsahuje, už tradične, exponáty, ktoré majú nielen historickú hodnotu, ale sú aj veľmi krásne. Navyše, prinášajú príbehy, ktoré vyvolávajú predstavu o tom, ako sa kedysi žilo. Najatraktívnejším exponátom je už spomínané zlato – fialové kreslo s magickou dekoráciou na zamatovej opierke, ktoré pochádza z konca 19. storočia. Kreslo pre židovskú nevestu pôvodne patrilo Ortodoxnej židovskej obci v Košiciach. Dal ho zhotoviť dobročinný ženský spolok, ktorý okrem iného pomáhal chudobným nevestám pri vydaji.
Na tomto čestnom kresle sedela nevesta pred sobášom a lúčila sa s priateľkami. Tie jej spievali (a vraj aj nariekali) o radostiach i strastiach manželského života. Kreslo bolo veľmi poškodené, muselo byť dôkladne zreštaurované (podrobnosti sú v katalógu). A v jeho útrobách sa vraj našli aj staré noviny, ktorými si pomohol čalúnnik pri vypchávaní: spresnili čas vzniku kresla. S kreslom súvisia aj ďalšie svadobné exponáty. Napríklad ručne písaná a kresbou zdobená svadobná zmluva, ktorá sa vyskytuje vo dvoch rôznych verziách. Obďaleč visí na stene aj rozvodová zmluva, ktorá je, samozrejme, strohejšia, ale tiež je to zaujímavá stopa toho, ako sa v minulosti dokumentovalo. Na tohtoročnej výstave je viac podobných papierových ukážok.
