Galerijný blockbuster v novom svetle

Ako východisko a inšpirácia poslúžila výstava Generácia 1909 – Svedomie doby, ktorá sa v roku 1964 stala udalosťou a galerijným blockbusterom. Jej prelomový význam pripomínajú fotografie z vernisáže, dokonca na nich objavíte aj Vasila Biľaka. „Tú výstavu sme obracali zo všetkých strán,“ hovorí kurátorka Alexandra Kusá. Ambíciou vtedajšieho riaditeľa SNG Karola Vaculíka bolo vrátiť do dejín umenia tvorbu silnej generácie, ktorej diela nekonvenovali diktátu socialistického realizmu.

Nie minulosť, ale dedičstvo

Pod pojem „generácia 1909“ zahrnul Vaculík desiatky výtvarníkov narodených okolo toho roku. Tých, ktorých najskôr „prefackal fašizmus“ a neskôr diktát „sorely“. Hoci ich umelecké programy boli rôzne, spájalo ich štúdium a skutočnosť, že boli prvou naozaj slovenskou intelektuálnou generáciou. Ich umelecké programy sa však v mnohom odlišovali. Spoločná a na tie časy nesmierne odvážna výstava mala byť akousi satisfakciou pre všetkých, ktorých tvorba bola interpretovaná jednostranne či dokonca v istých časoch obchádzaná. „Bol to veľmi retro koncept, v tom čase bolo už výtvarné umenie dávno niekde inde,“ pokračovala kurátorka. Znova vidíme v jednej miestnosti vtedy vystavené obrazy a sochy, presnejšie len výber. „To nie sú len diela minulosti, to je kultúrne dedičstvo. Zveľaďujeme ho a snažíme sa pochopiť – aj to je zmysel kultúrnych inštitúcií. V tomto smere je naša výstava aj ,inštitucionálna archeológia',“ vysvetľuje Alexandra Kusá. Kto chce, môže sa začítať do článkov, ktorými na výstavu reagovala dobová tlač. A zaregistrovať, aký zlom v príbehu slovenskej výtvarnej scény znamenala.

Písací stroj, výstrižky, rukou písané poznámky, knihy, okuliare… Ďalšia miestnosť pripomína generáciám, čo odrástli na smartfónoch, tabletoch a notebookoch, pracovne Vaculíka a Peterajovej. Z pohľadu súčasnosti niečo nepredstaviteľné, hoci odvtedy uplynulo „len“ necelých sedem desaťročí. Vtipná „archeologická vykopávka“.

„Keď chcete rozprávať viacvrstvový príbeh, teda hovoríte o výstave, generácii a dobe, nie je možné urobiť to iba tradičnými maľbami a plastikami. Potrebujete širší materiál, aby ste postihli kontext,“ objasňuje kurátorka význam inštalácií pracovne či kaviarne.

Rúcanie rokmi zaužívaných predstáv

Niekde sa stretávajú diela, ktoré spája téma. Inde také, čo predstavujú iné podoby tvorby dovtedy „zaškatuľkovaných“ a jednostranne interpretovaných umelcov. Nechýbajú ani obrazy a plastiky výrazných osobností umeleckej scény, napríklad Ester Šimerovej-Martinčekovej, Františka Studeného či Petra Matejku. „Odkryté okná v jednom z výstavných priestorov sú ponáškou na našu snahu nanovo osvetliť tvorbu tejto generácie,“ hovorí kurátorka Alexandra Homoľová.

Finále výstavy patrí „veľkej trojke“ – dielam maliarov Cypriána Majerníka, Jána Mudrocha a sochára Jozefa Kostku. Nielen posledná miestnosť ukazuje umenie predstaviteľov G 909 v inom svetle. „Sú farebné, radostné a celkom iné ako predstava, ktorá bola roky zaužívaná,“ dodáva Alexandra Kusá.

Výstava Generácia 909,76 s podtitulom Výstava, pojem, interpretácie bude v Slovenskej národnej galérii do 10. januára budúceho roka. Podobne ako tá spred desaťročí, na ktorú sa odvoláva, ju sprevádza výpravný katalóg a rôzne sprievodné podujatia. Na kurátorský výklad si zvedavci musia počkať do 20. augusta.