Tvorbu jedného z najvýraznejších predstaviteľov americkej undergroundovej scény konca minulého storočia približuje výstava Žiarivý svet v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
„Keith Haring bol nielen bizarná osobnosť v rámci svetových dejín umenia v súvislosti so streetartom a popartom, ale aj Warholov veľmi blízky človek,“ hovorí riaditeľ MMUAW Martin Cubjak. Už dlhšie sa pohrávali s myšlienkou rozšíriť expozíciu o diela iných autorov, ktorí s Warholom buď spolu tvorili, alebo inšpiráciu jeho dielom priznávajú.
„Navyše sa nám podarilo získať ako dlhodobú zápožičku sériu jeho diela z portfólia Ikony, neskôr aj kompletnú sériu Príbeh modrej a červenej. A keď k nim pribudli aj ďalšie z cyklov Biele ikony aj Kvety, vyprofilovala sa z toho samostatná výstava Keitha Haringa,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu.
Štekajúci pes a Žiariace dieťa
Svet umenia ho lákal odmalička. Koníčkom jeho otca technika totiž bolo kreslenie komiksov. Mal dvadsať, keď sa koncom 70. rokov presťahoval do New Yorku kvôli štúdiu na Škole vizuálnych umení. Prvý raz na seba upozornil, keď bielou kriedou pokreslil čierne tabule na staniciach metra symbolom Žiariaceho dieťaťa.
Hrubé čierne línie a žiarivé základné farby sú pre Haringovu tvorbu typické. Aj ľahko rozpoznateľné symboly ako napríklad pes, monštrum, dieťa, anjel či diabol, opakujúce sa počas jeho tvorivej cesty v nekonečných variáciách. „Štekajúci pes a Žiariace dieťa sú považované za jeho najslávnejšiu značku. Predstavuje v jeho dielach množstvo ideálov, náznak podozrenia, ale aj autoritárstva a zneužitia moci,“ vysvetľuje Martin Cubjak. Anjel a lietajúci diabol sa zas podľa kurátora stali motívmi, ktorými ako protestant komentoval existenciu neba a pekla.
Zdanlivo jednoduchými symbolmi reagoval na aktuálne spoločenské a politické udalosti. Nebol totiž len slávnym umelcom, ale aj zanieteným aktivistom. Svojimi streetartovými dielami, obrazmi, serigrafiami i plagátmi reflektoval problematiku apartheidu v Južnej Afrike, drogovej závislosti či epidémie AIDS.
V osídlach komercie a popkultúry
„Andy ma pripravil na ,úspech' aj na zodpovednosť, ktorú so sebou prináša,“ priznal sa Keith Haring v denníku. Nemal ani dvadsaťpäť, keď jeho diela magnetizovali na nemeckej Documente 7 či bienále v Sao Paole. Z rôznych kútov sveta sa „valili“ zákazky, aby svojím pouličných umením oživil múry veľkých miest ako Melbourne, Amsterdam, Paríž aj vtedy ešte svet rozdeľujúci Berlínsky múr. Cestami križoval planétu a vystavoval.
Priznával, že Warhol mu vyšliapal cestu do sveta komercie a popkultúry. A fakt, že chápal jeho tvorbu, považoval za dôležitejšie, ako názory kritikov. „Balansujem na tenkom ľade medzi ,nízkym' a ,vysokým' umením a práve on potvrdil "vážnosť' alebo ,reálnosť' takéhoto umenia,“ dočítate sa v Haringovom denníku.
K zberateľským vzácnostiam patrí vystavený Príbeh modrej a červenej. „Tvorí ju dvadsať obrazov rovnakého číslovania. Ide o úplnú edíciu, ku ktorej máme aj titulný list s textom – For Max and Mary,“ prezrádza Martin Cubjak. Haring ju venoval deťom galeristu a zberateľa Hansa Mayera, ktorého galéria dodnes v Düsseldorfe funguje. „Ich otec bol dobrým kamarátom Haringa. Vždy, keď zavítal do Nemecka, sa u nich zastavil a často sa s Maxom a Mary hrával,“ pokračuje. Kolekciu doplnil tromi plagátmi tiež vytvorenými sieťotlačou k Haringovým výstavám práve v Düsseldorfe.
Kvety alebo Haring kontra Warhol
Vystavené série vznikli na samom konci umeleckej i životnej cesty amerického výtvarníka. Poslednou sa stali Kvety. Farebne živé, no s „potrhanými“ líniami. „Zakódoval v nich falický symbol, aby naznačil, čo ho nakazilo a dobehlo,“ pripomína riaditeľ a kurátor. Haring, ktorý svoju homosexualitu nikdy netajil, zomieral na AIDS.
Jeho farbami hýriace kvety doplnili štyri diela z Warholovho cyklu Kvety, ktoré vytvoril po matkinej smrti. Sú čiernobiele a vädnú. „Zakódoval v nich vieru, ktorú mu vštepovala matka – že život sa nekončí smrťou, mejkap z tváre zíde, duša odíde a krása ostáva v zmysle a význame vecí pre naše životy,“ vysvetľuje Martin Cubjak.
Pop Shop ako inšpirácia
Už v prvej polovici 80. rokoch sa Haringove diela predávali za štyri- či päť miliónov dolárov. Umenie však malo byť podľa neho pre všetkých. V niekoľkých metropolách otvoril vlastné Pop Shopy, v ktorých ponuke boli tričká, plagáty, rôzne darčeky a suveníry s jeho veselými postavičkami či symbolmi a neodmysliteľným podpisom. „Aby si ľudia mohli lacno kúpiť kúsok Haringa,“ vysvetľuje Cubjak.
Vizuál obchodov pomaľovaných čiernobielymi kľučkami či roztancovanými figúrkami inšpiroval aj tvorcov výstavy. Steny s vystavenými dielami preto zdobia podobné „ornamenty“. „Nie sú však Haringove, aj keď sa na jeho práce podobajú. Vytvoril ich Miro Civik, pričom sme vychádzali z Keithovej koncepcie priestoru ako obrazu,“ dodáva riaditeľ MMUAW.
Výstava Keitha Haringa bude v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola do 15. októbra. Návštevníkov priťahujú expozície aj rôzne sprievodné podujatia. Sto, dvesto návštevníkov denne. Začiatkom júla zaznamenali rekord, kvôli 317 záujemcom riadne predĺžili otváracie hodiny.
