„Na ilustrovaní kníh sa mi páči, že vytváram ďalší príbeh,“ hovorí Matúš Maťátko. Vzniká tak ďalšia rovina diela. Obrázky by podľa neho mali dotvárať ďalší odkaz a navyše mať aj dobrý „fíling“. Svet výtvarného umenia ho v detstve nelákal a vo všeobecnosti nerád kreslil. Vraj mu to nešlo a kamaráti kreslili oveľa lepšie. Skôr ho lákal svet hudby, presnejšie rapu.
Na prahu veku tínedžera ale objavil prostredníctvom kníh vesmír moderného umenia – do oka mu padol hlavne Pablo Picasso – a podľahol mámeniu galérií. Po strednej škole umeleckého priemyslu pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Veľmi skoro si našiel vlastný nezameniteľný rukopis – hravý aj dravý. Rozvinul podnety, ktoré objavil v grafike, street arte i komikse. A korení kritickou reflexiou a skratkou, charakteristickými črtami dobrej karikatúry.
Foto: archív autora
Cestu ilustrácií začal autorskými knihami. Na prahu 21. storočia zväčša nemali vydavateľstvá záujem, aj pre finančné suchoty. Na pultoch kníhkupectiev sa ako prvé objavilo Jaro kriplů. Vizuálne dotvoril príbeh Daniela Rušara o telesne postihnutých i duševne strápených deťoch, ktoré odchádzajú rehabilitovať na zážitkový kurz. Zdobí ju titul najkrajšia detská kniha jari 2011. Po štvorročnej prestávke nasledovali Lapinovci z letiska. Hrdinami knihy Viktórie Laarent-Škrabalovej sú zajace, ktoré kvôli permanentnému hluku a ruchu nosia v ušiach červené štuple a unikajú pred úhlavným nepriateľom – fretkou.
Nasledovali Červený vírus a kučeravý Sebastián, Žuvot, Sk…né šťastie a koncom minulého roka vyšiel Kocúr, ktorý chcel byť drakom. Jeho ilustrácie sú súčasnejšie drsnejšie, takže sa na neho obracajú vydavatelia, ktorí nechcú nič „presladené“. Výstava, ktorá bude v banskoštiavnickej Galérii Jozefa Kollára do 18. októbra, pozýva prostredníctvom viac ako štyroch desiatok prác na prechádzku ilustrátorskou tvorbou Matúša Maťátka.
