Finalisti a finalistky Ceny Oskára Čepana k sebe pasujú

„Na výbere tohtoročnej finálovej štvorice Ceny Oskára Čepana ma veľmi pozitívne prekvapilo, akými súvislosťami diela všetkých autorov pripravované na výstavu do seba zapadajú, aj keď každý z nich vychádza zo značne odlišných tvorivých pozícií. Nech je to sústredený dôraz na problematiku maľby a s ňou spojená telesnosť u Ludmily Hrachovinovej, sociálne a komunikačné využitie schopnosti zdieľania cez médium kresby v projektoch Daniely Krajčovej, konceptuálne uchopená inštitucionálna kritika niektorých javov slovenskej spoločnosti v elegantných inštaláciách Kristiána Nemétha či nečakané stretnutia tradície a najaktuálnejších trendov v médiách i tematiky v tvorbe Jozefa Piláta,“ povedal spolukurátor Viktor Čech z Prahy, ktorý bol k projektu prizvaný ako teoretická záštita a autor textov o finalistoch aj výstave ako celku.

Jeho výber je odôvodnený užším záberom na problematiku pohybu vo vizuálnom umení, otázky telesnosti, performativity a choreografických štruktúr, ktoré, ako sa vyjavilo v procese príprav výstavy, diela finalistov na viacerých úrovniach a v rôznej miere vzájomne prepájajú.

Lucia Gavulová sa výstave z hľadiska kurátorského vstupu venuje viac po exekutívnej a komunikačnej stránke, keďže ako riaditeľka projektu bola pri jej vzniku od samého začiatku a kontinuálne s finalistami konzultuje podoby a prípravu ich výstavných projektov.

“Ako kurátori prihliadame s Viktorom Čechom a s architektom výstavy Petrom Liškom aj na to, aby výstava s jednotlivými silnými inštaláciami fungovala rovnako dobre aj ako celok,“ povedala Lucia Gavulová.

Vlani sa výstava finalistov a finalistiek konala vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, tento rok sa výstava uskutoční v Nove Synagóge v Žiline.

„V úvode prejavili finalisti voči priestoru rešpekt, prišiel im neuchopiteľný, náročný a špecifický, hoci krásny. Priestor Synagógy je presne taký! Na druhej strane sa naň takmer okamžite adaptovali a každý si v ňom prirodzene hneď našiel miesto pre svoju prezentáciu, také, ku ktorému najviac inklinoval a najviac sa mu pozdávalo.

Našťastie – alebo akousi spontánnou zhodou náhod – neprišlo v tomto k žiadnym nezhodám medzi prístupmi finalistov, vo vzájomnej komunikácii sa na obsadení priestorov hladko zhodli,“ dodala riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia, Ceny Oskára Čepana a tohto roku aj spolukurátorka Lucia Gavulová.

Vzájomnú spoluprácu si pochvaľujú obe strany. „Chceme byť súčasťou Čepana a je to pre nás česť hostiť výstavu finalistov v tejto industriálnej dedinke pod horami. Máme šťastie na túto štvoricu, teším sa na výstavu a je mi jedno, kto vyhrá, lebo všetci sú super. A nielen v umení, ale aj ako ľudia sú fajn, aj organizátori sú fajn, takže sa nebojím dvihnúť telefón, keď ktokoľvek z nich volá, práve naopak.

A čo z toho budú mať návštevníci synagógy? Opäť nový zážitok v tomto krásnom priestore, opäť to na dva mesiace bude iná synagóga. A pre nás to bude super aj v tom, že nás navštívia aj ľudia, ktorí tu ešte nikdy neboli – zďaleka,“ povedal riaditeľ Novej synagógy.

Za bezproblémovú spoluprácu označila aj Lucia Gavulová: „Gro spoločnej práce a úsilia nás ešte len čaká. Zatiaľ nám pri návštevách s finalistami, architektom a spolu-kurátorom z Prahy Viktorom Čechom vyšiel tím Synagógy na čele s Marekom Adamovom vo všetkom v ústrety a prejavil plnú podporu pri príprave aj produkčnom zabezpečení nadchádzajúcej výstavy. Tešíme sa na túto spoluprácu, ako aj na nové publikum,“ uzavrela.

Výstavu v Žiline navštívi aj medzinárodná porota, ktorá 13. novembra 2020 rozhodne, kto sa stane laureátom/lau­reátkou Ceny pre aktuálny rok. Členmi poroty Ceny Oskára Čepana 2020 sú: Vjera Borozan (CZ) – historička umenia, kurátorka a pedagogička na Katedre teórie a dejín umenia pražskej AVU, Bartholomew Ryan (USA) – nezávislý kurátor a teoretik umenia, absolvent Center for Curatorial Studies/Bard College, Jaro Varga (SK) – umelec s medzinárodným presahom a kurátor súčasného vizuálneho umenia, Kathrin Bentele (CH) – kurátorka a publicistka, v minulosti aktívna v Artists Space New York, Kunsthaus Glarus a aktuálne KW Berlín a Jan Verwoert (NL) – kritik a publicista v oblasti súčasného vizuálneho umenia a kultúrnej teórie, profesor na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame.

Projekt sprevádza aj nová webová stránka oskarcepan.sk, na ktorej sa priebežne pracuje.

FINALISTI CENY OSKÁRA ČEPANA 2020

Ludmila Hrachovinová (1984, Bratislava)

V roku 2008 získala magisterský titul na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Katedra maliarstva, 4. ateliér prof. Ivana Csudaia) a v roku 2017 na Royal Institute of Art v Stockholme. V rokoch 2019 a 2020 študovala na Städelschule, Staatliche Hochschule für Bildende Künste v nemeckom Frankfurte. Samostatne svoju tvorbu prezentovala na výstavách v Maďarsku, Viedni, vo Švédsku, Nórsku, Českej republike a na Slovensku (2020 – Silent Immediacy, Knoll Gallery, Budapešť; 2019 – Limits of Navigation, Galéria mladých, Nitrianska galéria), v rámci skupinových prezentácií vystavovala v Nemecku, Belgicku, Česku, Švédsku, Dánsku, Grécku, Fínsku, Taliansku a na Islande (2020 – Rundgang 2020, Städelschule, Frankfurt nad Mohanom; 2019 – Fast Kotzen, Pilotenkueche AIR, Lipsko ai.). Aktuálne je súčasťou tímu HotDock Project Space v Bratislave.

Daniela Krajčová (1983, Žilina)

Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, na Katedre Intermédií a multimédií pod vedením Doc. Anny Daučíkovej a Vysokú školu múzických umení v odbore animácia. Doktorandský titul získala na VŠVU s prácou na tému Spomienky na židovskú komunitu formou ručnej animácie. Zúčastnila sa rezidenčných pobytov v Rumunsku, Slovinsku, Rakúsku, Francúzsku, Anglicku a v Mexiku, jej dielo bolo súčasťou mnohých skupinových aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí (2020 – Behind the railings, Liptovská galéria P.M.Bohúňa, Liptovský Mikuláš; 2019 – Maps of friendships, Altán Klamovka, Praha; Place of nearness, space of separation, Kabinet T, Zlín; Dancing on the ruins, Nová Cvernovka, Bratislava; Flora pondtemporary, St. Polten, Austria).

Kristián Németh (1983, Dunajská Streda)

Autor je študentom doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) u Martina Piačeka. Magisterský titul získal v Ateliéri IN Prof. Ilony Németh.

Z jeho posledných samostatných prezentácií rezonuje výstava v At Home Gallery v Šamoríne Monument of Possible Fall, ale aj No Balance v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici, alebo Vatican Archives v Novej Cvernovke v Bratislave (2019). V rámci skupinových výstav predstavil svoje dielo v minulom roku napríklad na Queer Arts Festival v Thessaloniki (Lab’Attoir; kurátor: Thomas Diafas, Marie Tomanová), alebo na výstave Reflect What You Are (České centrum New York, USA; kurátori: Thomas Beachdel, Marie Tomanová).

Jozef Pilát (1992, Poprad)

Autor je aktuálne doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) pod vedením Martina Piačeka. Magisterský titul získal na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (2013–2018), na oddelení maľby u profesora Wojciecha Zubala, so špecializáciou na umenie vo verejnom priestore. V rokoch 2015 až 2016 študoval na Univerzite umení v Berlíne , v maliarskom ateliéri Prof. Valerie Favré. Vystavoval prevažne v Poľsku, ale aj vo Fínsku, v Česku a na Slovensku (2019 – I Will Be There Even If It Kills Me; kurátor: Kaja Werbanowska, Promocyjna Gallery, Varšava; Let’s Make Paradise Together; kurátor: Kateryna Filyuk, IZONE, Kyjev; Anty Gold Rush, Obrońców Stalingradu 17, Szczecin či Entrotopia 1.0., kurátor: Ville Laksonen, Rantakasarmi Gallery, Helsinki).

KURÁTORI VÝSTAVY FINALISTOV A FINALISTIEK CENY OSKÁRA ČEPANA 2020

Viktor Čech (*1980 v Tábore, žije a pracuje v Prahe, CZ) pôsobí v oblasti kritiky, kurátorstva a teórie súčasného umenia. Je minuloročným laureátom Ceny Věry Jirousové za výtvarnú kritiku. Popri publikovaní v rade periodík ako Artalk.cz, Art & Antiques, Flash Art, Fotograf či A2 sa vo svojich kurátorských projektoch venuje už zmieneným problematikám telesnosti, performativity a choreografie v súčasnom vizuálnom umení. Témami sa zaoberá aj z teoretických pozícií (je autorom publikácie Choreografický moment v súčasnom umení, 2018). S tým súvisí i jeho kritický a teoretický presah do oblasti súčasného tanca a experimentálneho divadla. Ako kurátor sa podieľal na prevádzke niekoľkých českých galérií (napr. Karlin Studios). Realizoval početné kurátorské projekty v Českej republike aj v zahraničí; z novších napríklad tohtoročný dosiaľ realizovaný výstavný cyklus v pražskej Galérii AMU, Harvesting Darkness vo Future (2018), Movere v Dome umení mesta Brna (2016), experimentálny projekt Je ne travaille jamais v INI Gallery v Prahe (2014) alebo Mysl je sval v pražskej MeetFactory (2013). V rokoch 2005 až 2019 bol organizátorom a kurátorom prehliadky súčasného videoartu Videokemp. Aktuálne pôsobí ako externý kurátor súčasného umenia v Oblastnej galérii Liberec a vyučuje na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe.

Lucia Gavulová (*1980 v Bratislave, kde žije a pôsobí) vyštudovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdií sa venovala publikačnej činnosti o súčasnom vizuálnom umení a pôsobila v niekoľkých periodikách ako šéfredaktorka (VLNA, neskôr Designum). V roku 2008 začala pracovať pre Nadáciu – Centrum súčasného umenia ako koordinátorka a supervízorka programov v rámci vizuálneho umenia.

Popri tom sa venovala kurátorstvu výstav a kritike. Z výstavných projektov spomeňme napríklad Hole in the Flow (Cyril Blažo, Matej Gavula, Milan Tittel, Roman Ondák) v Hunt a Kastner Gallery v Prahe, ironapplause.net (spolu s Tijana Stepanović; Aneta Mona Chisa & Lucia Tkáčová, Hristina Ivanovska, Šejla Kamerić, Eva Koťátková, Jaroslav Kyša, Luiza Margan & Miha Presker, Mladen Miljanovič, Alban Muja, Verdan Perkov, Sašo Sedlaček, Ivana Smiljanic, Kamen Stoyanov, Samuil Stoyanov, Kateřina Šedá, Tomáš Vaněk, Katarina Zdjelar, Enkelejd Zonja) v Slovenskej národnej galérii, Galanta Songs (Milan Adamčiak) v tranzit.sk alebo z posledných Blednúce kvety slobody (Kamil Bezák, Patrik Kelemen, Skupina Exxit, Peter Hrevuš, Tomáš Porubän) vo Fotograf Gallery v Prahe. Editorsky a autorsky sa podieľala na publikáciách Time at Work (zborník z konferencie CECAC 2008, European Course for Contemporary Art Curators, Verona 2009), PHOTOPORT – Výzvy súčasnej slovenskej fotografie (Slovart, Bratislava 2009), či Viktor Frešo (Slovart, Bratislava 2017).

Od vzniku v roku 2001 je súčasťou združenia tranzit.sk. V roku 2013 pôsobila v Kunsthalle Bratislava a od roku 2014 pôsobí v tíme Slovenskej národnej galérie ako kurátorka a editorka magazínu o umení 365°. V roku 2018 sa stala riaditeľkou Nadácie – Centrum súčasného umenia, v rámci ktorej sa zameriava najmä na vedenie, organizáciu a supervíziu projektu Cena Oskára Čepana.