Počas letných mesiacov boli práce na istý čas utlmené, avšak už opäť pokračujú naplno a budovu pripravujeme na kolaudáciu. Budova teplárne sa bude kolaudovať vo viacerých fázach. Zatiaľ bola podaná žiadosť o kolaudáciu pre holopriestory, uviedla pre TASR Lenka Vargová, hovorkyňa spoločnosti Penta Investments.
Foto: SITA, Diana Černáková
Foto: Barbora Hrušovská
Súčasťou projektu sú aj štyri rezidenčné veže. Prvá z nich už disponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím a mali by sa do nej sťahovať prví obyvatelia. Ďalšie dve veže čakajú na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Predpokladáme, že by mohlo byť vydané koncom novembra, povedala Vargová. Štvrtá rezidenčná veža disponuje právoplatným stavebným povolením, o začiatku jej výstavby by mal investor informovať v najbližších týždňoch.
Foto: CULENOVA.SK
Pribudnúť majú tiež dve kancelárske budovy. Prvá z nich, SKY PARK Offices, čaká na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Jej otvorenie je naplánované na január 2021. Druhá kancelárska budova SKY PARK Tower má právoplatné stavebné povolenie. Začiatok jej výstavby bude podľa investora závisieť od aktuálneho vývoja na trhu s kancelárskymi nehnuteľnosťami. Súčasťou projektu bude aj nový multifunkčný verejný park.
Jurkovičova tepláreň
Jurkovičovu tepláreň začali stavať v roku 1941 a dokončili ju v roku 1944. Tepláreň bola súčasťou priemyselného centra Bratislavy, mimo historického jadra mesta. Pre blízkosť prístavu a vlakovej vlečky vzniklo viacero továrenských stavieb, ako Cvernovka, Gumon, Kablo či rafinéria Apollo. Jurkovičova tepláreň bola projektom slovenskej energetiky.
Železobetónový skelet, obložený lícovým murivom, bol v čase vzniku dominantou areálu. Najstaršou hmotou výrobného objektu elektrární je kotolňa kubického tvaru s obdĺžnikovými tabuľkovými oknami. K nej neskôr pristavili turbínovú halu s obdĺžnikovým pôdorysom. Ďalšia prístavba dokončená v roku 1950 predĺžila halu smerom na sever. Okrem tehlového obkladu je pre Jurkovičovu tvorbu typický aj motív monumentálnej hmoty s nárožnými vežičkami. Na kotolňu nadväzuje turbínová hala, kde architekt použil vysoké vertikálne okná. Západná fasáda sa vyznačuje symetrickou kompozíciou. Výrazným motívom je dvojica vertikálnych okien, ktoré v duchu funkcionalistickej estetiky odrážajú vnútorné členenie priestoru.
Kotolňa a turbínová hala sú dôležitou súčasťou vývojového reťazca priemyselného staviteľstva na území Bratislavy. Od roku 2008 im patrí štatút národnej kultúrnej pamiatky.
