Múzeum v Dánsku pripomína honby na čarodejnice

Hranica, na ktorej praská oheň, pridusené výkriky: v mestečku Ribe na západe Dánska je zvláštne múzeum venované honbám na čarodejnice, ktoré poodhaľuje tieto často opomínané udalosti v Európe. Píše o tom agentúra AFP.

Múzeum je umiestené v dome niekdajšieho inkvizítora, v malej uličke stredovekého mestečka, ktoré bolo dlho považované za metropolu čarodejníctva. Hovorí o prenasledovaní, na ktoré historické práce väčšinou zabúdajú, ale je súčasťou kolektívnej predstavivosti. Zachytáva hlboko veriacu luteránsku spoločnosť, ktorá bola silno poverčivá a v ktorej sa miešala mágia, nedôvera a strach z toho, aby na seba neprivolali Boží hnev.

V desiatke výstavných sál sú metly, amulety, bábiky i lebky zomretých, ale tiež mučiace nástroje a animované rekonštrukcie procesov s čarodejnicami, atmosféru dokresľuje pochmúrna hudba. Honby na čarodejnice a procesy s nimi sa v Európe odohrávali najmä v 17. storočí. V tejto dobe bolo v Európe z čarodejníctva obvinených 100 000 osôb a 50 000 ľudí bolo upálených. V Dánsku skončilo v ohni 1¤000 ľudí, prevažne žien. To je pomerne veľa, ak uvážime, že v tej dobe malo Dánsko asi jeden milión obyvateľov, uvádza Louise Haubergová-Lindgaardová, ktorá sa špecializuje na dejiny čarodejníctva.

Podľa tejto historičky bola prísnosť škandinávskeho kráľovstva v tomto smere spojená s horlivosťou kráľa Kristiána IV. (1577 – 1648).

Práve on dal vydať prvý zákon proti čarodejníctvu z roku 1617, podľa ktorého boli posielaní na hranicu tí, ktorí údajne praktikovali čiernu mágiu. V ôsmich rokoch nasledujúcich po prijatí zákona trvali perzekúcie a každý piaty deň bol niekto upálený.

Monarchovi rovnako ako mnohým súčasníkom, najmä jeho bratrancovi Jakubovi Stuartovi, ďalšiemu majstrovi v prenasledovaní čarodejníc, šlo o to zabezpečiť si moc, ale tiež preukázať, že sú dobrými kresťanmi a starajú sa o svojich poddaných.

V 16. storočí francúzsky filozof Jean Bodin povedal, že keby niektorý z kráľov neprenasledoval čarodejnice, bol by zodpovedný za všetky hrôzy, ktoré by postihli jeho ľud. Panovníci považovali za svoju povinnosť zbaviť kráľovstvo čarodejníkov a čarodejníc, pripomína Haubergová-Lindgaardová.

Na udanie mohla slúžiť akákoľvek zámienka, napríklad nejaká hrozba alebo podozrivé správanie, a obvinení sa ocitli pred civilným súdom.

Múzeum otvorili koncom júna a už prilákalo takmer 10 000 návštev­níkov. Prispelo k tomu škaredé letné počasie, ale tiež popularita všetkého, čo sa týka čarodejníctva. „Ľudia sa radi dívajú na všetko, čo má súvislosť s čarodejníctvom, nech už ide o romány, filmy a televízne seriály. Chceme našim návštevníkom ukázať, čo sa vtedy skutočne dialo,“ uvádza historička.

Návštevníci tak napríklad zistia, že v Dánsku a vo zvyšku Európy išlo väčšinou o ženy, ale na rozdiel od toho, čo si mnohí myslia, pripadal priemerne na štyri čarodejnice tiež jeden čarodejník. „Odsúdencom bola najčastejšie stará slobodná žena, ktorá žila na okraji spoločnosti a bola veľmi chudobná,“ vysvetľuje Haubergová-Lindgaardová.

Podľa mladej Dánky Mathildy je to príležitosť, ako objaviť prehliadanú históriu a jej európske vetvy. „Je veľmi vzrušujúce počuť o tom všetkom a zistiť, že to, čo sa dialo v Dánsku, sa stávalo i v mnohých iných krajinách,“ hovorí návštevníčka múzea.

Budovu, kde je múzeum, postavil koncom 16. storočia úradník, ktorý mal rozhodujúcu rolu v siedmich procesoch s čarodejnicami, z ktorých tri skončili na hranici.

Mestečko Ribe založené v dobe Vikingov je opradené mnohými povesťami. „V minulosti sa usudzovalo, že práve tu sa učilo čarodejníctvo. Je to dánske mesto s najväčším počtom čarodejníckych procesov,“ dodáva Haubergová-Lindgaardová. V roku 1652 tu bola upálená posledná dánska čarodejnica Anna Brudsová.