Na vytúženú Kunsthalle si ešte len zvykáme

Ako sa dotknú karanténne obmedzenia priestorov LAB a EXT, ktoré patria do vašej kompetencie? Aké je vlastne poslanie týchto špecifických priestorov Kunsthalle?

Veľmi nepríjemná je práve neistota. Vôbec nevieme, ako bude vyzerať situácia o týždeň či o pár mesiacov. Práve pripravujeme program na rok 2021 a všetky naše projekty sú len hypotetické. Netušíme, čo z nich a v akej miere sa podarí naozaj realizovať. Momentálne sa sústreďujem hlavne na dramaturgiu priestoru LAB, ktorý by mal (nomen omen) fungovať ako dielňa, ako laboratórium pre umelecké experimenty. Dominantou tohto priestoru je zasklenie, ktoré spája výstavný priestor s námestím a umožňuje priamy kontakt umenia s mestom. Postupne sa kryštalizujú nosné, avšak voľne koncipované projekty na rok 2021. Sú to napríklad témy Kritické vzdelávanie a výchova, Detstvo, Alternatívne edukatívne modely, Odúčanie sa, ale aj témy ako Experimentálna architektúra a zvuk v nej. Výstavy v Kunsthalle LAB budú sprevádzať workshopy, diskusie, rozhovory s umelcami. V niektorých prípadoch plánujeme presahy do priestoru Kunsthalle EXT na Treskoňovej ulici.

Ktorých umelcov budete prizývať?

Budeme pracovať najmä s výraznými umelcami zo Slovenska a stredoeurópskeho regiónu, a to nielen kvôli obmedzeným možnostiam cestovania počas pandémie, ale aj z ekologických a ekonomických dôvodov. Čo sa týka priestoru EXT, rada by som spolupracovala na časti jeho programu s niektorými ateliérmi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Sústredím sa aj na medzinárodnú spoluprácu. Program budem orientovať smerom k hmotným dielam, ako inštalácia či objekt, ale aj smerom k performatívnym, participatívnym projektom. Skratka EXT ako exteriér, extenzia či exit zastrešuje umelecké diela vo verejnom priestore. Tento priestor je určený práve na rozostrenie hraníc medzi výstavným priestorom a umením dnu a vonku.

A ako sú prepojené LAB a EXT s centrálnou výstavnou sieňou? Ako dlho už trvajú a čím obohatili Kunsthalle?

Momentálne sa v priestore Kunsthalle EXT nachádza dielo brazílskeho umelca Francisca Klingera Carvalha, ktoré je súčasťou výstavy NA HRANE / AT THE LIMIT / AM LIMIT. Tá je inštalovaná v hlavnom výstavnom priestore na 1. poschodí. LAB a EXT však zatiaľ dramaturgicky s centrálnym priestorom Kunsthalle Bratislava programovo prepojené nie sú. O ich prepojení v roku 2021 uvažujeme. Kunsthalle EXT funguje necelý rok, zatiaľ tu bol vystavený okrem vyššie spomenutého diela aj Výkričník od Ruda Sikoru. Kunsthalle LAB funguje od roku 2015, dosiaľ tu bolo zrealizovaných okolo 30 výstav. Kunsthalle LAB a Kunsthalle EXT vnímam najmä ako otvorené priestory živo komunikujúce s námestím, s mestom, a podľa týchto charakteristík budem koncipovať aj ich program.

Ako na vás pôsobia karanténne obmedzenia v živote a špeciálne v oblasti kultúry? Máte dosť energie na ich riešenie?

Komplikuje nám život najmä často nejednoznačný výklad opatrení, ako aj ich nestálosť a častá premenlivosť. Úplne však súhlasíme s tým, že zdravie a bezpečnosť sú na prvom mieste. Najťažšie je ani nie tak prispôsobovať program novej situácii, ale plánovať program na budúci rok. Kladieme si otázky, či budú galérie vôbec otvorené, či bude možné pozvať zahraničných umelcov, či môžeme pripravovať podujatia rátajúce s väčším množstvom účastníkov a divákov. Alebo či sa, naopak, máme zamerať predovšetkým na on-line prostredie. Energiu odberá aj administratíva spojená s realizáciou prebiehajúcich projektov, všetky zmeny v realizovaných programoch musia byť priebežne oznámené, ideálne vopred (!) aj inštitúciám poskytujúcim na program finančné prostriedky.

Prinášajú komplikované situácie aj nové nápady?

Ani nie. Podľa môjho názoru kapacita divákov na sledovanie on-line diskusie, ako aj na iný on-line program je dosť obmedzená. Čiže presun do tohto prostredia, hoci generuje nové nápady, je len čiastkovým riešením. Nové nápady sa týkajú skôr toho, ako žonglovať s pravidlami, ako ich poctivo dodržať, a zároveň, ako ešte stále nejaký typ aktivít pre divákov vôbec realizovať.

Aká je história našej Kunsthalle?

Kunsthalle Bratislava je umeleckou verejnosťou vytúžený priestor pre súčasné umenie, o ktorý umelci, kurátori, historici umenia, umeleckí aktivisti takmer 25 rokov bojovali. Dokonca i viacero umeleckých diel reagovalo na potrebu existencie Kunsthalle Bratislava. Jej vznik je azda najzásadnejším posunom v profesionalizácii súčasného vizuálneho umenia na Slovensku. O jej podporu sa zasadilo viacero iniciatív ako „Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo“ či stojimprikunstha­lle. Uskutočnilo sa mnoho stretnutí a vášnivých diskusií, podarilo sa ju založiť až v roku 2014, avšak nie ako samostatnú organizáciu, tou sa stala až 1. januára 2020. Najprv organizačne patrila pod Národné osvetové centrum (sídlia v spoločnej budove), neskôr pod Slovenskú národnú galériu.

Ktoré výstavy sú pre vás nezabudnuteľné?

Mne osobne boli najbližšie výstavy Jana Mančušku Prvá retrospektíva (kurátori Vít Havránek a Juraj Čarný) a Eastern Sugar Ilony Németh (kurátorka Nina Vrbanová), nezabudnuteľné sú aj výstavy, na ktorých som ako kurátorka pracovala – výstava litovského umelca Žilvinasa Landzbergasa Hmla a Paradox 90: Kurátorské koncepcie v období mečiarizmu (1993 – 1998).

Je v Kunsthalle rušno? Prijali ju za svoju umelci?

Áno, v Kunsthalle je rušno, pripravujeme sochársku výstavu Budovanie skutočného tela Radovana Čerevku v priestore LAB, ktorá pracuje s pamäťou tela, bude sprístupnená verejnosti 12. novembra. Myslím, že Kunsthalle Bratislava bola naozaj slovenskou scénou súčasného umenia vytúžená a vybojovaná, preto aj očakávania, ako by mala fungovať, sú pomerne vysoké. Jej rozpočet jej však kladie stále značné limity. Pevne veríme, že sa zlepší.

Pozná Kunsthalle aj široká verejnosť?

Umelci i publikum ju určite prijali za svoju, horšie je to so širokou verejnosťou, ktorá si ju ešte stále mýli s Domom umenia. Na tom chceme naozaj zapracovať, aby sa jej značka viac vžila do všeobecného povedomia.

Je to po stránke praktickej dobrý výstavný priestor?

Kunsthalle LAB je vynikajúci a veľmi atraktívny výstavný priestor v centre Bratislavy, jeho zasklené priestory pútajú okoloidúcich aj v prípade, že nie sú práve fanúšikmi súčasného umenia. Cez LAB môžeme pracovať s ich vkusom, očakávaniami, postupne ich učiť prichádzať súčasnému umeniu na chuť alebo ich aspoň inšpirovať, aby o ňom rozmýšľali. Hlavný výstavný priestor na prvom poschodí by však potreboval značné investície, aby sa priblížil k štandardom. Napriek tomu však dokáže ponúkať kvalitný obsah.

Ste vnučkou sochára Rudolfa Pribiša – nechceli ste ísť v jeho stopách?

Ako dieťa ma, samozrejme, lákalo stať sa vizuálnou umelkyňou, no odkedy som sa o povolaní kurátora dozvedela, viem, že práve táto poloha práce s umením mi oveľa viac vyhovuje, dovoľuje mi pracovať komplexnejšie s väčším množstvom ideí naraz.

Emancipuje sa výtvarné publikum na Slovensku? Pribúda fanúšikov?

Súčasné vizuálne umenie postupne začína zaujímať čoraz viac ľudí, čomu sa veľmi teším. Slovensko však má veľký dlh v umeleckom vzdelávaní, ktoré je tu značne nesystematické – v školách je na pokraji záujmu, teda máme naozaj čo doháňať. Vzdelávacie oddelenie Kunsthalle a jej galerijné pedagogičky Kunsthalle Bratislava Daniela Čarná a Lucia Kotvanová vykonávajú v tejto oblasti naozaj záslužnú, a nielen v odborných kruhoch vysoko oceňovanú prácu.