Posledná rozlúčka s umelcom sa pre protipandemické opatrenia uskutočnila v úzkom kruhu rodiny.
Ivan Nestor Šafranko sa narodil 26. mája 1931 v obci Turá Paseka na Zakarpatskej Rusi v Československu. Vysokoškolské štúdium v 50. rokoch 20. storočia absolvoval najskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a doplnil si ho na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Za docenta ho habilitovali v roku 1977, za profesora maľby ho menovali v roku 1995. Pôsobil v Košiciach a Prešove.
„Ivan Šafranko bol všestranným výtvarným umelcom. Venoval sa komornej i monumentálnej maľbe, grafike, ilustrácii, tapisérii, smaltu a sochárstvu, v rámci ktorého uviedol – ako prvý na Slovensku, techniky ready-made a dripping,“ priblížila v umelcovom nekrológu Šarišská galéria v Prešove.
Okrem širokospektrálnej výtvarnej činnosti sa Šafranko venoval i pedagogickej činnosti, najprv na Pedagogickom Inštitúte v Košiciach, po jeho zrušení na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
V roku 2003 odišiel z univerzity do dôchodku a naďalej sa venoval výtvarnej tvorbe. Šafranko vystavoval svoje diela na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí a za svoju prácu získal viaceré ocenenia. V roku 2004 získal Cenu Andyho Warhola za prínos pre výtvarné umenie.
