Výstava Tri Gé Plus: od malieb cez fotky, knihy o umení až po dizajn helikoptér

Braňo Gajdoš je známy dizajnér. Graficky upravil napríklad publikáciu o Dušanovi Jurkovičovi, Karolovi Plickovi, Karolovi Kállayovi, ale aj o Majstrovi Pavlovi z Levoče a ďalších. Vynašiel sa aj v čase korony, keď ako správny dizajnér vymyslel prenosnú výstavu, vďaka ktorej bude môcť rodinnú expozíciu Tri Gé Plus, čiže príbeh rodiny Gajdošovcov, sťahovať. Porozprávali nám o tom aj s kurátorom výstavy Mariánom Pauerom.

30.11.2020 06:00
Helicopter Foto:
Michal Gajdoš navrhol aj dizajn záchranárskej helikoptéry.
debata

V novej bratislavskej štvrti, ktorá vyrastá na Mlynských Nivách, je priestor aj pre výtvarné umenie. Výstava rodiny Gajdošovcov je totiž vo vstupnej hale verejnej budovy Business centrum Twin City B na Mlynských Nivách 12. Potrvá do konca roka a potom sa presunie do ďalších dvoch nových budov.

Hoci Marián Pauer pripravil už množstvo výstav, hovorí, že Tri Gé Plus je niečo mimoriadne. Vystavujú tri generácie Gajdošovcov.

„Zoznámil som sa s nimi cez dizajnéra Braňa Gajdoša, s ktorým sme sa kedysi stretli nad katalógmi Karola Kállaya,“ rozpráva Marián Pauer.

Zľava: knižný dizajnér Braňo Gajdoš, kurátor... Foto: Archív rodiny Gajdošovcov
vsetci Gajdoš, Pauer Zľava: knižný dizajnér Braňo Gajdoš, kurátor Marián Pauer, fotografka Bára Kapustová, dizajnér Michal Gajdoš.

„Veľmi rýchlo sme sa naladili na rovnakú vlnu, lebo nás spájala aj záľuba v hudbe. Od katalógov sme prešli k tvorbe kníh. Veľmi rád si spomínam na knihu Karola Kállaya Photoreporting, do ktorej sme s Braňom vyberali Karolove fotografie a ja som do knihy napísal aj úvodný text. Vrcholom spolupráce bola reprezentatívna monografia Karol Plicka, ktorú sme dvakrát prerábali, aby sa napokon uplatnila medzi najkrajšími knihami roku 2016 a ja som za text dostal medzinárodnú Cenu Egona Erwina Kischa.“

Finty Majstra Pavla

Zväčšené obálky či snímky z publikácií vyzerajú efektne a umocňujú dojem z diela. Niektoré maličkosti si človek všimne až na zväčšenej fotografii, keď pozerá na celok, ani ich nevníma. Diváka budú určite fascinovať priblížené architektonické a umelecké zázraky z dreva, ktoré stvoril Dušan Jurkovič na beskydských Pustevnách v Libušíne, alebo „finty“ z gotického dreveného oltára Majstra Pavla z Levoče v Kostole sv. Jakuba. Aj ten, kto videl tieto diela už neraz, zostane prekvapený.

Braňo Gajdoš a jeho kniha o architektovi... Foto: Archív Braňa Gajdoša
Jurkovic maly Braňo Gajdoš a jeho kniha o architektovi Dušanovi Jurkovičovi.

Impulzom k výstave bolo okrúhle životné jubileum Braňa Gajdoša, ktorý si vtedy uvedomil, že tvorí celá rodina a akú inšpiráciu to preňho znamená. „Chceli sme jubileum pripomenúť netradične, ale COVID-19 nám skrížil plány,“ objasňuje zámer Marián Pauer.

„Nevzdali sme sa však a našli sme riešenie, ktoré je možno lepšie ako pôvodný zámer. Rozhodli sme sa exponátmi porozprávať rodinný príbeh. Hoci už takmer pol storočia kurátorsky pripravujem výstavy po celej matičke Zemi, riešil som autorské i kolektívne projekty, ešte som takúto expozíciu nerobil. A nielen to! Ešte som takú výstavu ani nikde nevidel! Bol som v stovkách galérií, ale žiadna nemala tú česť prezentovať tri generácie jednej rodiny. Takže, mal som pred sebou poriadnu výzvu.“

V novej štvrti

Meno Gajdoš im vnuklo trendový názov: Tri Gé plus. A už to išlo! Názov naznačil aj modernú a dynamickú koncepciu. Vystavujú traja Gajdošovci, každý má svoj „kút“, priestor pre nerušené prezentovanie svojej kolekcie. Každý robí totiž niečo iné.

Najstarší Gajdoš, Jozef, bol maliar. Grafik Braňo robí knihy, jeho syn Michal, Jozefov vnuk, je dizajnér v oblasti architektúry aj motorizmu. To sú tie tri Gé. Plus v názve znamená tvorbu Michalovej priateľky, fotografky Báry Kapustovej a Braňovu dcéru Luciu, ktorá má deväť rokov.

Jozef Gajdoš: Koledníci
Kolednici II, Jozef Gajdoš Jozef Gajdoš: Koledníci

Pôvodne mala byť táto výstava v Umeleckej besede. Keď ju vírus stopol, organizátori už ani nedúfali, že ešte uzrie svetlo sveta. Riešenie našiel mladý Michal. Navrhol, aby výstava bola vo vstupnej hale Business centra v Twin City B. Je to nový, moderný interiér s perfektným osvetlením a sklenými stenami, ktorý sa tiež takto môže prezentovať.

„Jediným problémom bolo, ako nainštalovať práve tých päť diametrálne odlišných častí expozície! Otcove obrazy, Braňove knižné úpravy, Michalov dizajn, Bárine fotografie a Luckine kresby," spomína Pauer.

Lucia Gajdošová: Modrý kostolík Foto: Archív rodiny Gajdošovcov
Obrazy Lucka.indd Lucia Gajdošová: Modrý kostolík

„Steny sú totiž obložené drevenými lištami, na ktoré sa nesmie nič vešať a už vôbec nie do nich vŕtať. Dlho sme zvažovali, ako nainštalovať výstavné exponáty, napokon Braňo navrhol, aby sme to skúsili s roll-upmi tak, že panely o autoroch sú na užších a exponáty na širších roll-upoch.

Bára Kapustová: Besame mucho Foto: Bára Kapustová
43 kapustova-besame mucho Bára Kapustová: Besame mucho

Doteraz nijaká výstava nebola takto inštalovaná. Kdekoľvek ju môžeme preniesť a prezentovať.“ Inštalácia vyzerá výborne a má aj skrytý bonus: budova stojí presne na hranici medzi mestskou časťou Bratislava-Staré Mesto a časťou Ružinov, v ktorej sa Braňo narodil a celý život aj žije. Táto výstavba je ale nová, hoci vyzerá neprístupne, každý je vítaný. „Návštevníci môžu vojsť do budovy bez problémov. Spoločnosť HB Reavis, ktorá vlastní budovu Twin City B, požiadala Braňa Gajdoša, aby sme výstavu 3Gé Plus ponechali do konca kalendárneho roku, lebo sa im veľmi páči. Ešte aj navrhli, aby sme ju potom inštalovali aj v Twin City A a Twin City C, “ uzatvára Marián Pauer.

Braňo Gajdoš: Písmenká ma najviac bavili

Na výstave Tri Gé Plus prekvapia diváka aj knihy, o ktorých si myslel, že ich dobre pozná. Ako začínate prácu na knihe o umení, aby mala takýto účinok?

Určite s rešpektom k autorovi aj k téme. Pre mňa to znamená asi toľko, že grafická úprava takejto publikácie by nemala súperiť o pozornosť s obsahom, ale mala by obsah veľmi citlivo podporiť a čitateľa knihou sprevádzať. Aby som vytvoril správny dizajn knihy, musím byť osobne zaujatý. Potom sa viem plne do témy zahĺbiť, nosiť ju so sebou, uvažovať o nej, zaspávať s ňou, aj sa zobúdzať.

Kniha do vás vstúpi? Pýta si svoje?

Je to niečo podobné, ako keď herec, ak chce správne stvárniť rolu, musí sa s ňou zžiť. Okrem textu potrebuje pochopiť úmysel autora, spoznať dobu, historické súvislosti, spoločenský kontext postavy. Mám to tiež tak. Mnohokrát sa mi ale stalo, že koncepcia, ktorú som vymyslel – a už aj fungovala! – sa náhle rozsypala. A opäť som bol na začiatku. Práve tieto nové a nové začiatky sú ale prospešné. Dolaďujú obsah, formu a dizajn. Tie začnú ladiť.

Stalo sa, že ste hneď s istotou vedeli, ako bude kniha vyzerať a aj to vyšlo?

Kým je kniha hotová, prejde veľa času. Je to zdĺhavý proces. Závisí od témy, možností, podnetov. Konkrétne na knihe Architekt Dušan Jurkovič som robil takmer dva roky. Vždy, keď držím hotovú knihu v rukách, vydýchnem si a mám radosť. Spokojnosť prichádza až neskôr. Až keď si knihu niekoľkokrát prezriem, odložím a znovu sa k nej vrátim. Pozerám, či je všetko tak, ako som to navrhol. Či to naozaj funguje, či obsah, forma a dizajn vytvárajú dobrú knihu.

S čím ste mali zatiaľ najväčší úspech?

Neviem, či úspech znamená to, že je kniha ocenená, že sa robí dotlač, že majú čitatelia o ňu záujem a kritici ju kladne hodnotia. Pre mňa je úspech, keď má čitateľ z knihy potešenie a chce sa pozrieť do tiráže, aby zistil, kto ju graficky upravil.

Braňo Gajdoš pracoval aj na dizajne knihy o... Foto: Archív Braňa Gajdoša
Plicka 1 maly Braňo Gajdoš pracoval aj na dizajne knihy o Karolovi Plickovi.

Na výstave sú tri generácie Gajdošovcov. Medzi tvorbou vášho otca Jozefa a syna Michala je veľký rozdiel. Obaja síce dávajú do svojich diel poéziu, ale každý celkom iným spôsobom. Otec je romantický, syn racionálny. Odráža sa v tom doba alebo všetko závisí od povahy človeka?

Rozdiely patria k ľuďom. Výtvarné vyjadrovanie vychádza z vnútorných aj vonkajších podnetov. Každý z nás troch je úplne iný, ale aj napriek našim odlišnostiam sme sa vedeli navzájom sprevádzať a podporovať.

Keby ste rozprávali príbeh vašej rodiny, čo bolo najdôležitejšie?

Najdôležitejšie bolo pre mňa otcovo uznanie a jeho podpora. Možno zo začiatku chcel mať zo mňa maliara. Ale písmenká ma bavili viac. Plne to chápal, a bol rád, že sa venujem inej disciplíne vo výtvarnom umení. Mal radosť z toho, že ma to baví, že v podstate idem v jeho stopách, ale mám svoju cestu. Takisto sa teraz aj ja teším z môjho syna.

Kedy začal maľovať otec a čo vám jeho umenie dalo? Ako vás vychovával?

Maľoval odjakživa. On maľoval a ja som ho iba pozoroval. Citlivo a nenútene mi odovzdával svoje skúsenosti. Farba, formát, kompozícia, figúra, čiara, štruktúra, svetlo a tma. Nadšenie, ale aj trápenie. Radosť z hotového diela, nové začiatky a výzvy. To všetko ma učil.

Obstojí jeho odkaz v dnešnom svete?

Lepšie to povedia kritici. Ja viem len toľko, že komu jeho obrazy ukážem (aj keď boli vytvorené pred viac ako tridsiatimi rokmi), je úprimne potešený, usmeje sa a povie asi niečo takéto: „Je to krásne. Veľmi sa mi to páči.“ Aj dnešný svet potrebuje krásu. Krásu, ktorá funguje.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #dizajn #Marián Pauer #Gajdošovci