Van Gogh v ohrození. Karanténa provokuje zlodejov umenia

, 30.11.2020 10:00
Portrait-of-Dr-Gachet Vincent van Gogh
Vincent van Gogh: Portrét Dr. Gacheta (1884). Autor:

Na svete sa každoročne strácajú umelecké diela v miliónových hodnotách, no len počas tohtoročnej karantény spôsobenej koronavírusom zmizlo šesť nesmierne cenných obrazov. Bola medzi nimi aj Van Goghova Jarná záhrada, ktorú ktosi ukradol presne v deň, keď svet oslavoval 167. narodeniny jej autora. Noah Charney, renomovaný americký expert na krádeže umeleckých diel, ktorý píše stĺpčeky aj do britského denníka Guardian či amerického Washington Post, nám porozprával, prečo ako kurátor spolupracuje na unikátnej virtuálnej výstave nazvanej Stratené majstrovské diela.

Inšpiráciou pre digitálnu výstavu bol práve knižný bestseller Noaha Charneyho Museum of Lost Art (Múzeum strateného umenia), ktorá rozpráva príbehy o tom, ako sa úžasné umelecké diela stratili a niektoré z nich zasa zázračne našli.

Charney, ktorý vyštudoval dejiny umenia a špecializuje sa na krádeže umeleckých diel, je hosťom televíznych šou, prednášal v mnohých múzeách a galériách vrátane Metropolitného múzea umenia, ale aj na TEDx konferenciách. Zaujímalo nás, ako sa dostal k projektu Stratené majstrovské diela.

Noah Charney, expert na krádeže umeleckých diel.
Noah Charney, expert na krádeže umeleckých diel. Autor: archív Noaha Charneyho

„Umenie slúži pre potešenie všetkých a je len na nás, ako ochránime a zachováme svoje kultúrne dedičstvo budúcim generáciám. V celej Európe mala pandémia výrazný dosah na umenie a kultúru, naše životy sa stále viac posúvajú do virtuálnej sféry. Moderné technológie dokážu ľuďom ponúkať nevídané zážitky. Pomocou televízora a sociálnych médií vieme spojiť ľudí, aby pátrali po stratených umeleckých dielach priamo v pohodlí vlastnej obývačky. Výstava Stratené umelecké diela totiž každému umožňuje spoznať nádherné diela, ktoré sú možno navždy stratené. Ľudia pritom môžu aktívne pomôcť ich nájsť,“ nadchýna sa Charney.

Obraz Paula Cézanna Pohľad na Auvers-sur-Oise...
Obraz Paula Cézanna Pohľad na Auvers-sur-Oise ukradli na Silvestra 1999 z oxfordskej galérie Ashmolean. Autor: Samsung Missing Masterpieces

Stratené majstrovské diela sú totiž digitálnou zbierkou dvanástich stratených pokladov svetového maliarstva, ktoré sú na výstave spolu po prvý raz. „Takto sa z nich môže potešiť každý. Pomáhal som pri výbere krásnych malieb a rozprávam ich príbehy, aby si ľudia uvedomili krehkosť umenia a jeho hodnotu. Pozývame všetkých, aby prispeli svojimi tipmi, teóriami či stopami, ktoré môžu objaviť na internete, v blogoch či na sociálnych sieťach. Je možné, že sa takto podarí nájsť niektoré stratené dielo.“

Dvanásť diel, medzi ktorými je aj Posledný súd od Williama Blakea, tri obrazy Vincenta van Gogha, dva od Claudea Moneta či maľba od Cézanna, možno vidieť na televízoroch The Frame alebo na stránke jeho výrobcu, až do 10. februára.

Van Gogh v ohrození

Dokáže vôbec Charney spočítať, koľko príbehov o stratených umeleckých dielach pozná? "Krádeže umenia študujem už vyše desať rokov a zameriavam sa na niekoľko stoviek prípadových štúdií, o ktorých prednášam a píšem. Sú to totiž historické príklady pokračujúceho fenoménu. Každoročne sa po celom svete ukradnú desaťtisíce umeleckých diel a mnohé ďalšie tiež zmiznú, ale nehovorí sa o nich. Takže všetky sa určite nedajú sledovať.

Jacob Jordaens: Mytologická scéna s mladým...
Jacob Jordaens: Mytologická scéna s mladým Bacchusom. Obraz ukradli v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Autor: Samsung Missing Masterpieces

Ale ako historik umenia sa zameriavam na kľúčové prípady, ktoré predstavujú určité typy či šablóny. Tie nám pomôžu porozumieť súčasným a budúcim zločinom. Zlodeji sa časom nestávajú prefíkanejšími. Krádeže umenia často zahŕňajú jednoduché vlámania – niekto prenikne do budovy a odstráni z nej nejaký objekt."

Za tie roky si expert iste niektorý z príbehov o krádežiach obľúbil. Za svojho favorita považuje Portrét dr. Gacheta od Vincenta van Gogha. Tento obraz patrí k najslávnejším van Goghovým obrazom vôbec. Maliar a lekár sa spriatelili v roku 1888, keď sa van Gogh uchýlil do psychiatrickej liečebne po tom, čo sa nervovo zrútil a odrezal si ucho. Najskôr si príliš nesadli, van Gogh v liste bratovi Theovi spomína: „Je v horšom stave než ja. Keď jeden slepec vedie druhého, nespadnú náhodou do priekopy obaja?“

O iba dva dni neskôr v liste sestre už ho však opisoval úplne inak: „V doktorovi Gachetovi som našiel pravého priateľa… jeden druhému sa veľmi podobáme nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne.“ Na portréte je to vidieť, lekár skutočne maliara v istých rysoch pripomína. Portrét kúpil 15. mája 1990 japonský podnikateľ Ryoei Saito za 82,5 milióna dolárov a neskôr vyhlásil, že ho po svojej smrti chcel dať spopolniť so svojím vlastným telom. V súčasnosti sa odborníci domnievajú, že sa obraz nachádza v súkromnej švajčiarskej zbierke, od roku 1990 ho však nikto nevidel.

„Portrét dr. Gacheta spomínam v mojich dvoch posledných knihách o umení. Existuje niekoľko verzií maľby, jedna z nich je stratená, pravosť druhej je otázna. Pre profesora fascinovaného krádežami umenia je to jasný objekt záujmu!“ A zdá sa, že van Gogh je tiež jasným objektom záujmu zlodejov umenia. Prečo len počas prvej fázy karantény zmizlo šesť umeleckých diel? Provokuje karanténa zlodejov, vidia v nej príležitosť?

"Každý rok sa ukradne umenie v hodnote mnohých miliónov eur a obdobie karantény nebolo výnimkou. Stratili sa sponzori, pre úspory sa v galériách prepúšťalo alebo sa inštitúcie aj zatvárali, a to všetko zlodejov lákalo. Z múzea v Holandsku ukradli van Goghovu Jarnú záhradu práve v deň umelcových 167. narodenín.

Vincent van Gogh: Jarná záhrada v Nuenen...
Vincent van Gogh: Jarná záhrada v Nuenen (1884). Obraz ukradli z Holandska 30. marca 2020, zatiaľ po ňom niet stopy.nálete. Autor: Samsung Missing Masterpieces

Na obraze vidno pohľad do záhrady otcovej fary, ktorý namaľoval van Gogh v marci 1884, keď ešte býval u rodičov. Podľa štýlu a farieb ide o jednu z jeho najskorších prác. V pozadí stojí starý kostol, žena v čiernom sa odvracia a kráča smerom k domu. Fara aj so záhradou v holandskom Nuenen stále stojí, obraz však zmizol počas násilného útoku 30. marca 2020.

Teraz sa Jarná záhrada v Nuene dá vidieť aspoň na virtuálnej výstave. Je však rovnaký zážitok vidieť maľbu len sprostredkovane v televízii a naživo v múzeu? Alebo sa takto umenie stáva dostupnejším a môže ho vidieť každý aj bez cestovania?

„Virtuálne výstavy sú skvelým spôsobom, ako priniesť umenie ľuďom, ktorí by ho inak naživo vidieť nemohli. Môže im to doslova otvoriť oči a veľa sa dozvedia. Aj výstava Stratené majstrovské diela pomáha sprístupniť umenie každému – funguje ako okno do sveta umenia,“ tvrdí expert Charney.

Prečo sú horší vandali než zlodeji

Aj nedávno svet rozrušila správa o tom, ako vandali poškodili vzácne exponáty v múzeách na známom Berlínskom ostrove múzeí. Čo na to hovorí Noah Charney?

"Vandalizmus a ikonoklazmus (prvý znamená náhodné útoky, pri druhom sú cieľom objekty pre ich symbolickú hodnotu) sú veľmi nešťastné, ale oboje sú súčasťou histórie. Ikonoklazus poznáme, odkedy existuje umenie a monumenty, pretože sa vždy nájdu ľudia, ktorým prekáža, čo toto umenie predstavuje.

Vandalizmus je jednoducho chuligánstvo, a to tiež existovalo vždy. To je oveľa horšie ako krádeže, pretože keď sa dielo ťažko poškodí alebo zničí, môže byť navždy znehodnotené. Zatiaľ čo ukradnuté diela, ktoré pre ich veľkú cenu aj sami zlodeji chránia, sa dajú zreštaurovať. Takže my kunsthistorici vždy budeme radšej, keď sa dielo ukradne, ako keď sa zničí. Aj na výstave Stratené majstrovské diela sú niektoré také, ktoré mohli byť zničené, ale dúfam, že pretrvali – každý rok zažijeme krásne prekvapenia, keď sa objaví dielo, čo už sme považovali za zničené."

Obraz Češky Barbory Kysilkovej nazvaný Chloe...
Obraz Češky Barbory Kysilkovej nazvaný Chloe & Emma ukradli v Nórsku. Maliarka zlodeja vypátrala a dokonca sa s ním spriatelila. Autor: Samsung Missing Masterpieces

A čo sám expert, má aj on svoju umeleckú zbierku, či už skutočnú, alebo virtuálnu? „Ó, rád by som mal, ale nezarábam toľko! Mám diela niekoľkých priateľov ako sú Ulay, Jaša, Irwin, Meta Grgurevic, Aitana Martin. Mám aj rytiny od Gustave Doreho a Jamesa Audubona, ale nič veľmi cenné. Ak by mi však niekto chcel podarovať Magrittea alebo Bronzina, neodmietol by som!“

Najlepšia krajina? Slovinsko

Zmienka o slovinských umelcoch nás privádza k životu samotného Noaha Charneyho. Doktorát si začal robiť na Cambridgeskej univerzite, ale potom sa presťahoval do slovinskej Ľubľany a napísal prácu o Jože Plečnikovi. Charney vysvetľuje, že za to môže láska:

„Pracoval som na svojom doktoráte v Cambridgei, keď som stretol svoju budúcu ženu, ktorá je Slovinka. Tak som sa presunul na univerzitu v Ľubľane a dokončil si doktorát tam, venoval som sa histórii architektúry. Bol som ešte študent, a už ma považovali za experta na krádeže umenia – viedol som seminár o krádežiach umenia na univerzite Yale skôr, ako som získal doktorát a publikoval som niekoľko kníh. Získanie doktorátu bolo skôr vecou záujmu, než nevyhnutnosťou. Odvtedy veľmi šťastne žijem v Slovinsku.“

Jean Baptiste Oudry: Biela kačica. Obraz v...
Jean Baptiste Oudry: Biela kačica. Obraz v hodnote 8 mil. dolárov ukradli v roku 1992. Autor: Samsung Missing Masterpieces

Na Američana to znie prekvapujúco. Čím ho táto krajina očarila? „Slovinsko je podľa mňa perfektná krajina. Napísal som knihu nazvanú Slovenology: Living and Traveling in the World’s Best Country (Slovinológia: Život a cestovanie v najlepšej krajine sveta) a verím tomu, čo tvrdím v názve knihy. Plečnik bol jednou z mojich prvých lások v Slovinsku. Navštívil som krajinu ešte ako študent, cestoval som lacným vlakom a nemohol som si pomôcť, ale jeho architektúra v Ľubľane mi vyrazila dych. Okamžite ma uchvátila. Plečnik je trochu ako Tarkovskij pre milovníkov filmu. Ak milujete históriu architektúry, je to skrytý klenot, ale nie je veľmi známy v iných končinách sveta.“

Keď už sa do Slovinska zamiloval, hádam sa naučil aj po slovinsky, pýtame sa. „Samozrejme, že hovorím po slovinsky. Je azda niekto, kto po slovinsky nehovorí?“ smeje sa Američan a pokračuje.

"Len z rešpektu ku krajine a preto, aby človek získal čo najviac, je dôležité naučiť sa jazyk čo najlepšie. Učím a prednášam v slovinčine, ale ešte nehovorím celkom plynulo – vlastne som slovinčinu nikdy neštudoval. Naučil som sa ju rozprávaním so svojou svokrou a je veľmi zložité rozprávať správne.

Pravdepodobne robím gramatické chyby v každej vete, ale každý mi rozumie a oceňuje moju snahu. Zatiaľ považujú moje chyby za milé… Napísal som celú knihu o tom, aké je Slovinsko skvelé a propagujem túto krajinu v zahraničných publikáciách. Ak chcete v skratke vedieť, prečo je skvelé: podľa mňa majú najvyššiu kvalitu života za rozumné životné náklady. A zároveň si zachovali to najlepšie zo socialistického systému, a to, že vláda sa excelentne stará o svojich občanov, pričom sa zbavili menej ideálnych stránok socializmu."

Inšpiroval ho Da Vinciho kód

Noahovi rodičia mali zaujímavé zamestnania: jeden sa venoval psychiatrii, druhý francúzskej literatúre na univerzite Yale. Ako sa ich syn vlastne dostal k špecializácii na krádeže umenia? Viedli ho k tomu rodičia alebo to s nimi vôbec nesúviselo?

"Moji rodičia vo mne inšpirovali lásku ku kultúre a k Európe. Trávili sme prázdniny v Európe a moji rodičia teraz žijú hlavne v Taliansku. Ale môj záujem o krádeže umenia sa začal, keď som napísal svoju prvú knihu The Art Thief (Zlodej umenia). Videl som film Aféra Thomasa Crowna a čítal Da Vinciho kód a chcel som napísať knihu, ktorá by mala tempo (a azda aj predaj) ako Da Vinciho kód, a pritom by sa týkala fascinujúceho sveta umenia a zločinu, ako to bolo v spomínanom filme.

Bol som postgraduálnym študentom histórie umenia a mal som skúsenosti z múzeí a aukčných domov. Tak som to všetko spojil a mal som šťastie, že Zlodej umenia sa stal medzinárodným bestsellerom, ktorý preložili do 14 jazykov. Umožnilo mi to stať sa spisovateľom na plný úväzok, zatiaľ čo som bol technicky ešte stále študentom. Zaujímavé je, že všetky moje knihy – je ich vyše tucta – už neboli fikciou."

Dnes Noah Charney prispieva do niekoľkých prestížnych médií vrátane britského denníka Guardian (aj sem napríklad napísal článok o tom, prečo miluje Slovinsko, ale tiež príspevky o oltári v belgickom Ghente či o slovinskom umelcovi Ulayovi). Ako sa mu to podarilo?

„O tom stále prednášam. Málokedy totiž nájdete kurzy, kde by sa študenti naučili, ako sa stať spisovateľom – ako publikovať, zarábať peniaze, presvedčiť editorov a podobne. Viedol som o tom roky semináre, ako súčasť majstrovských kurzov Guardianu v Londýne a nedávno aj tu v Slovinsku. Existuje na to návod, ale väčšinou ho učím na deväťhodinovom seminári, takže sa s dovolením vyhnem stručnej odpovedi.“

Tak teda na záver, čo je na Charneyho práci najlepšie? „Mám veľké šťastie, hlavne tento rok, že môžem pracovať z domu, kde som aj teraz, väčšinou v pyžame. Moja práca je veľmi rôznorodá – som známy ako expert na krádeže umenia, ale mám široké spektrum činností, od učenia cez písanie scenárov a editovanie až po vystupovanie v televízii a písanie článkov aj vlastných kníh. Rôznorodosť a kreativita plus pyžamo, to sú tie najlepšie veci na mojej práci.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zlodeji #výstava #van gogh #Stratené majstrovské diela #Noah Charney #krádeže
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku