Petržalka: Utópia o beztriednej spoločnosti?

Reč bude síce o sídlisku Petržalka, no poďme sa na úvod pozrieť na celú Bratislavu. Členovia architektonického štúdia Plural sa totiž snažia posúdiť kvalitu hlavného mesta.

15.12.2020 12:00
Výstava o Petržalke Foto:
Z výstavy o Petržalke.
debata

Mesto ako experiment

"Bratislavu vnímame v kontexte okolitých metropol, ktoré majú inú históriu. Väčšina z nich bola vystavaná v 19. storočí ako blokové buržoázne mestá, zatiaľ čo Bratislava bola vtedy periférnym menším mestom,“ hovorí architekt Michal Janák zo štúdia Plural.

"Metropolizovať a urbanizovať sa začala až v 20. storočí. Vďaka obrazovej neukotvenosti sa tu mohli striedať autorské prístupy, umelecké štýly. Na tom sa taktiež podpísala politická turbulentnosť doby. No žiadny z režimov nedokázal naplno ovládnuť obraz mesta, aký má napríklad Viedeň, Paríž, Praha či Budapešť.“

Spomínané mestá ho mali zafixovaný už v 19. storočí a neprekryli ho ani výstavby modernistických sídlisk po druhej svetovej vojne. Oproti nim mala Bratislava podľa Janáka malé historické jadro a práve modernistické sídlisko tvorí dominantnú masu mesta.

"Mesto bolo akýmsi laboratóriom, ktoré vedelo pružnejšie a plošnejšie uplatňovať ambiciózne prístupy, aj keď ich vyhotoveniu možno chýbal dôraz na detail, čo zapríčinila nutnosť rýchlej výstavby. Zrkadlí sa tu však progres 20. storočia, keď sa presadzovali nové vízie, ako by malo mesto vyzerať,“ približuje architekt.

Skúmajú pozorovaním

A jedným z najväčších projektov mesta bola aj výstavba sídliska Petržalka, ktorej je venovaná výstava Josef Dabernig, PLURAL: Joint Observation v galérii The Július Koller Society v Novej Cvernovke.

Mladí architekti v dialógu s renomovaným rakúskym umelcom Josefom Dabernigom (o generáciu starším) špekulujú prostredníctvom fotografického a filmového média o fenoméne najväčšieho sídliska v strednej Európe. Výstava je prístupná do 15. januára 2021.

"Bratislave je vlastná diskontinuita, ale práve sídliská predstavujú istú obrazovú plynulosť mesta,“ pokračuje Janák.

Programovou aktivitou štúdia Plural je snaha priniesť iný, možno optimistickejší pohľad na interpretáciu Bratislavy. Nachádzať kvality, ktoré sú jej vlastné, a pracovať s nimi.

V praxi sú totiž postupy väčšinou práve opačné, prestavuje sa a búra. Súčasný urbanizmus sa podľa Janáka často vracia k banálnym istotám, ktoré sú zakorenené vo falošnom pocite komfortu, no neprinášajú odvážnejšiu ideu ani kvalitu.

Architektonický objekt, ktorý môžu vidieť návštevníci výstavy, vznikol nástrojmi interpretácie (video, fotografia) a ich spätnou editáciou.

Plural tak odkazuje na experimentálne urbanistické a architektonické projekty zo 60. a 70. rokov, keď sa začala používať špekulatívna interpretácia ako architektonický nástroj. V centre pozornosti ich videoinštalácie sú terasy – vyvýšené priestranstvá občianskej vybavenosti, typické pre Petržalku.

Terasy ponúkajú podľa architekta novú víziu priestoru, ktorý je skladaný vertikálne. V súčasnosti oproti komerčným prevádzkam tieto priestory obýva už niekoľko kultúrnych iniciatív, ateliérov i galérií, čím sa z nich stáva plnohodnotný verejný priestor.

Demokratické sídlisko či náhoda?

Petržalka bola v 90. rokoch novým sídliskom, no už v čase jej dokončenia sa voči projektu profesionáli vyhraňovali. No bol to zatiaľ posledný pokus o vytvorenie nového mestského priestoru, aj keď s chybami, ktorým sa pri experimentoch ťažko vyhýba.

Cieľom bolo vytvoriť lepší, bezpečnejší sociálny mestský priestor, s väčším krajinným priestranstvom a hygienou. Na príklade Petržalky podľa kurátora výstavy Daniela Grúňa vidieť, že bola experimentom materiálnej realizácie beztriednej spoločnosti.

Estetická uniformita totiž navonok neodlišuje, kto býva v akom byte, sociálne vrstvy sú si naoko rovné. Práve tento moment je podľa kurátora určitou inšpiráciou pre umelca zo západu, Josefa Daberniga, ktorý sa sem už niekoľko rokov vracia.

Podľa Michala Janáka sa však pri projektovaní a realizácii petržalského sídliska mnoho vecí nepodarilo podľa plánu.

"Urbanisti si boli vedomí, že Peržalka je obrovský projekt, ktorý by sa mal časom obmieňať a adaptovať. Metabolistická kostra, ktorú položili, mala byť dopĺňaná novými, pokrokovými technológiami. Monotónnosť tu nebola vyslovene želaná, jednotlivé štvrte mali navrhovať rôzni architekti, mala byť zachovaná rozmanitosť. Nutnosť výstavby a obmedzené prostriedky však spôsobili, že bol napokon použitý len limitovaný počet bytových objektov. Teda to, čo dnes vníma Josef Dabernig ako vizuálnu a priestorovú kvalitu, bola možno náhoda,“ zamýšľa sa architekt.

Výstava Joint Observation je podľa jej kurátora viac o pozorovaní, ako o Petržalke. Stretávajú sa tu dva spôsoby a časy pozorovania, Plural reprezentuje dnešok a Dabernigove fotografické diela nás vracajú do 90. rokov.

"Je tu aj vzťah Východu a Západu, to, akým spôsobom nahliada rakúsky umelec na našu postsocialistickú realitu, na nostalgiu východného bloku, ktorú už máme spracovanú. Vzpierame sa jej, hýbeme sa inam.“

Výstava je aj pokusom otvoriť problematiku umeleckého skúmania mestského priestoru. "Dabernig vychádza z minimalizmu, konštruktivizmu, je sochár, filmár a fotograf. S fotografiou pracuje ako s textom. Zábery sú na prvý pohľad fádne, no keď si ich spájame a čítame, začínajú fungovať dynamicky, vytvárajú významy,“ približuje kurátor.

Štúdio Plural sa skúmaním mestského priestoru Petržalky zaoberalo už v projekte Paralelná Petržalka, prezentovaným v galérii Photoport pred dvoma rokmi.

V aktuálnej výstave pokračujú v skúmaní utopistických predstáv o verejnom priestore, ktorý má v Petržalke – nielen kvôli spomínaným terasám – jedinečnú podobu a omnoho väčší potenciál, ako si zaťažení stereotypmi pripúšťame.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #fotografie #Petržalka #architektúra #sídlisko