Budúci rok je rokom kreatívnej ekonomiky

Kreatívny a kultúrny priemysel (KKP) nemožno chápať len z hľadiska kultúrnej politiky, ale i v širšom kontexte ďalších odvetví priemyslu a ich politík.

, 17.12.2020 10:00
Podľa ministerky kultúry Natálie Milanovej je... Foto: ÚV SR
Natalia Milanová Podľa ministerky kultúry Natálie Milanovej je dôležité, aby aj iné rezorty porozumeli fungovaniu a potenciálu kultúrneho sektora a prispeli k jeho využitiu.

Podľa ministerky kultúry (MK) Natálie Milanovej je dôležité, aby aj iné rezorty porozumeli fungovaniu a potenciálu kultúrneho sektora a prispeli k jeho využitiu.

Diskusiou len začíname

Nielen o ekonomickom potenciáli kultúrneho a kreatívneho sektora diskutovali v utorok v rámci programu Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel zástupcovia troch vládnych odvetví.

"Diskusiami sa naše snahy nekončia, nimi len naštartujeme ďalšie aktivity,” zaznelo z úst ministerky kultúry na úvod diskusie.

Jej sektor zastupovali štátny tajomník MK Radoslav Kutaš a štátna tajomníčka MK Zuzana Kumanová. Na diskusii sa zúčastnili aj Ján Oravec (ministerstvo hospodárstva) a František Morong (cestovný ruch).

Platformu zriadilo ministerstvo kultúry v lete tohto roka ako jeden z nástrojov na nadviazanie dialógu s aktérmi kultúrneho a kreatívneho priemyslu na Slovensku. Jej vznik, bez ohľadu na tvrdenia, že bola v pláne dlhšie, podnietila pandémia a s ňou spojená kríza.

Cieľom rozpravy bolo predstaviť potenciál, možnosti a dôležitosť kultúry nielen v rámci politiky národnej identity, ale diskutovalo sa o jej ekonomickom význame, plánovanom zvyšovaní pracovných miest v kreatívnom a kultúrnom priemysle či podpore kultúrnych centier v regiónoch.

Totiž zatiaľ čo v Bratislavskom kraji má KKP percentuálne zastúpenie na HDP nad európskym priemerom (4 %), v iných regiónoch Slovenska sa prepadá pod jeho hranicu. V Bratislavskom kraji je v tomto priemysle zamestnaných 5 % ľudí, čo je podľa odborníkov tiež nadštandardné percento.

Manifest za kultúru

Divákom sa prihovoril aj zakladateľ a riaditeľ spoločnosti zaoberajúcej sa dizajnovaním politík rozvoja kreatívneho priemyslu KEA Philippe Kern, ktorý pre ministerstvo kultúry vypracoval jednu z analýz.

Kern navrhuje, aby podpora kreatívneho sektora, najmä audiovízie, sledovala v horizonte nasledujúcich rokov nasledujúce body. Podporiť inovácie a investície do technológií, zatraktívniť územie štátu pre zahraničné digitálne spoločnosti (Netflix, HBO, Disney a podobne), ktoré vkladajú do produkcie vysoký kapitál.

Podľa Kerna je dôležité podporiť investície do nehnuteľností, aby sa naša krajina stala atraktívnou kultúrnou destináciou a mala význam aj z hľadiska cestovného ruchu.

Na záver je podľa neho potrebné zacieliť kultúrnu politiku na podporu sociálnej súdržnosti, ktorá je v čase globalizácie a integrácie dôležitá pre zachovanie národnej identity.

V Európskej únii je v kreatívnom a kultúrnom sektore zamestnaných osem miliónov ľudí a toto odvetvie je podľa Kerna väčšie ako automobilový či chemický priemysel.

Spoločnosť KEA vypracovala manifest pre modernú politiku, ktorý je pre naše prostredie inšpiratívny, pretože sa snaží zmeniť pohľad na význam kultúrneho a kreatívneho sektora. Zdôrazňuje zameranie sa štátu na podporu a využitie lokálnych zdrojov KKP, ktorého návratnosť je potrebné vnímať v zmysle strategického činiteľa pri transformácii spoločnosti a ekonomiky.

Upriamené na dizajn a regióny

Rok 2021 bol Valným zhromaždením OSN vyhlásený za medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky a na Slovensku sa ministerstvo kultúry rozhodlo venovať ho predovšetkým dizajnu.

Zamerať sa na jeho propagáciu, podporu, pretože tento segment kreatívneho priemyslu má podľa nich veľký potenciál.

Ministerstvo kultúry je vo fáze príprav nového programového obdobia. Ďalšie aktivity MK budú zacielené na regionálny rozvoj, pretože situácia v regiónoch je iná ako v Bratislave.

"Zverejnili sme vyhodnotenie výzvy na podporu kreatívnych centier a viac prostriedkov pôjde pre projekty mimo Bratislavského kraja. V regiónoch získame partnerov, ktorí budú s témou pracovať nasledujúcich desať rokov.

Stabilné centrá by mali byť schopné pomáhať budúcim podnikateľom a zamestnancom KKP aj všetkým, ktorí budú chcieť v tomto sektore pracovať. Najväčšie podporené projekty sú Košický samosprávny kraj, Banská Bystrica, dva projekty v Nitre, ďalšie sú v Trnave, Trenčíne a, samozrejme, aj v Bratislave,” priblížila Zuzana Kumanová.

Nie sú to len samosprávy a mestá, ale aj univerzity. Kumanová verí, že práve na pôde univerzít vzniknú stabilné kreatívne centrá.

V období rokov 2020 až 2024 bude potrebné vytvoriť sedemtisíc nových pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom sektore a návrh zameraný na podporu digitálnych technológií už má pre Európsku komisiu vypracované aj ministerstvo financií.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Natália Milanová #Ministerstvo kultúry #kultúrna politika #kreatívny priemysel