V mauzóleu, ktoré nechal vystavať sám Augustus pre seba a členov cisárskej rodiny, sú pochovaní okrem iných tiež cisári Tiberius, Caligula alebo Claudius. Kedysi jedna z najhonosnejších stavieb v meste prešla po páde rímskeho cisárstva mnohými zmenami. V jednom období bola prestavaná na opevnený hrad, potom sa z nej stali visuté zháhrady a neskôr amfiteáter, v ktorom sa konali býčie zápasy a oslavy s ohňostrojmi.
Začiatkom minulého storočia sa z miesta stalo divadlo, kde sa konali koncerty a opery, než diktátor Benito Mussolini nariadil rozbúrať hľadisko v snahe navrátiť dominantám antického Ríma pôvodnú podobu. Mauzóleum celé roky chátralo, jeho steny obrástli stromami a na cestách vo vnútri komplexu sa vŕšili odpadky. Terajšia obnova pamiatky stála desať miliónov eur.
„Je to historická chvíľa,“ povedala reportérom starostka Ríma Virginia Raggiová. Upresnila, že návštevníci si budú môcť hrobku prezrieť od 1. marca nadchádzajúceho roku. Až do 21. apríla, keď bude Rím sláviť výročie svojho založenia v roku 753 pred naším letopočtom, bude vstup zadarmo.
Vďaka svojim urbanistickým projektom pomohol Augustus premenit Rím na elegantnú svetovú metropolu. Na svojej smrteľnej posteli údajne povedal, že našiel Rím ako mesto z tehál a prenechal ho ako mesto z mramoru. Pôvodné mramorové obklady a sochy, ktoré kedysi zdobili hrobku, zmizli už pred storočiami, turisti si však budú moôcť predstavit pôvodnú podobu miesta vďaka prehliadkam využívajúcím virtuálnu realitu.
