Tieto maľby sa potom po prvý raz sprístupnia verejnosti. Informoval o tom španielsky denník El Pais.
„Medzi väzňami tej doby bol i jeden s výnimočným umeleckým nadaním. Tento domnelý zločinec si potom krátil dlhú chvíľu tým, že na múry žalára zaznamenával svoje životné skúsenosti,“ uviedol historik Enrique Fernández.
Väzeň, ktorý sa podpisoval ako Gonzalo Pérez, nakreslil zase na toto „kamenné plátno“ aj obrazy z bitiek svojej doby, ale tiež svoje vlastné zločiny. Na jednom obraze napríklad bodá svoju obeť dýkou.
Na stenách veže pevnosti sú výjavy namaľované väzňami až na rozlohe asi 30 štvorcových metrov. Sú na nich aj tureckí alebo anglickí vojaci, kostoly alebo vojnové lode. Kresby pochádzajú z obdobia od 16. až do 20. storočia, keď veža slúžila ako väzenie.
