Informovala o tom kultúrno-propagačná manažérka bojnického múzea Petra Gordíková.
Medzinárodná vedecká konferencia sa konala v priestoroch Bojnického zámku ešte v septembri 2019, venovaná bola 190. výročiu narodenia grófa Jána Pálffyho. Jednotlivé príspevky na nej pomohli objasniť ďalšiu históriu rodu, jeho členov a v neposlednom rade aj osudy predmetov zo zbierok Pálffyho.
„V odbornej i laickej verejnosti stále prevláda záujem o históriu jednotlivých šľachtických rodov žijúcich v rakúsko-uhorskej monarchii, zvlášť tých rodov, ktoré majú priamu súvislosť s územím dnešného Slovenska, a teda s našimi dejinami. Osobitné postavenie má rod Pálffy, ktorý už od 16. storočia patril k hlavným oporám habsburskej dynastie,“ načrtla editorka zborníka Katarína Malečková.
Príslušníci tohto magnátskeho rodu podľa nej zastávali významné funkcie v správe krajiny ako palatíni, krajinskí sudcovia, miestodržitelia, župani, strážcovia uhorskej koruny, ako dôstojníci v armáde mali vysoké vojenské hodnosti maršalov a generálov.
„Dejiny tohto rodu boli v minulosti a stále sú vhodnou témou na prezentáciu formou výstav, odborných seminárov, sympózií i medzinárodných vedeckých konferencií. Aj keď mapovať históriu tohto rodu je stále behom na dlhú trať,“ skonštatovala Malečková.
Monografia Banskobystrická katedrála zase venuje pozornosť dielam v bývalom jezuitskom kostole, neskôr Katedrálnom chráme svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici. Prednostne sa zameriava na formálne a emocionálne podmanivý obraz na hlavnom oltári katedrály.
„Autor sa snaží dopátrať sa jeho hodnoverného tvorcu. K tejto úlohe pristupuje na základe vlastných postrehov, cudzích úsudkov i viacerých nerozhodných či rozpačitých reakcií renomovaných znalcov,“ priblížila Gordíková.
Papco sa pri objasňovaní nastolených otázok podľa nej nevyhýba ani metodickým prístupom a procesuálnym postupom, respektíve behaviorálnemu pohľadu do posudzovania vecí, ktoré s touto znalecky podmienenou problematikou súvisia.
