Foto: Ľuboš Pilc
Niektorí ľudia iba ľahostajne prejdú okolo, ďalších to zarazí, iní si zašomrú. Len málokto tuší, že nejde o náhodu. Autá pred budovou Kunsthalle sú totiž novou výstavou SK Parking.
Staré škodovky stoja v slepej ulici už niekoľko dní a zostať by tam mali do 14. marca. Projekt však nie je celkom nový. Je to vlastne reinštalácia známeho diela SK Parking, ktorým už v roku 2001 zaujal slovenský umelec Roman Ondak.
Staré autá zo socialistického Československa vtedy odstavil pri galérii Secession v centre Viedne v rámci výstavy Ausgeträumt… (Dosnívané…). Tá približovala umenie východnej Európy desať rokov po páde železnej opony.
Malé revolúcie
Keď kurátorka Kunsthalle Lýdia Pribišová dostala za úlohu vytvoriť program pre vonkajší priestor, napadlo jej osloviť práve Ondaka.
„Projekty sa snažím prepojiť s témami, ktoré sú aktuálne pre tú ulicu alebo mesto,“ uviedla pre Pravdu. Oživenie tejto výstavy podporovali aj ďalšie okolnosti, napríklad schopnosť provokovať.
Staré škodovky okoloidúcich Rakúšanov znervózňovali, vyvolávali v nich pocit ohrozenia a prebúdzali skrytú nevraživosť voči cudzincom. Autorovi sa tak svojím dielom podarilo zvýrazniť rozdiely medzi postsocialistickými krajinami a Západom.
„Celá akcia vtedy prebehla aj vďaka pomoci mojich priateľov, ktorí mi pomáhali škodovky nájsť a odšoférovať do Viedne. Na druhej strane bola skupina priateľov z viedenského Secessionu, ktorí tento nápad podporili a dali mu priestor. Malé revolúcie musíme spoločne zažínať takmer každý deň, ak chceme aby sa veci zmenili k lepšiemu. To, zdá sa, platí dodnes,“ komentoval výstavu Ondak, ktorý v súčasnosti patrí medzi najvýznamnejších slovenských umelcov.
V tom, ako Viedenčania vnímali vystavované škodovky, vidí Pribišová paralelu s terajšou situáciou v centre Bratislavy. S parkovaním je tam problém a tieto „veterány“ stoja na privilegovaných miestach.
Podobne ako vo Viedni preto v ľuďoch vyvolávajú otázky, nevôľu, ale aj zvedavosť. Dielo je kontroverzné i vzhľadom na búrlivé diskusie o parkovacej politike mesta. Vďaka tomu získalo na aktuálnosti.
Škodovky ako relikt socializmu navyše upozorňujú aj na samotný Dom umenia, v ktorom sídli Kunsthalle.
„Dedičstvo bývalého režimu dosiaľ neopustilo ani jej budovu. Mnohé jej zákutia a fungovanie dýchajú atmosférou časov, do ktorých sa datuje výroba prezentovaných škodoviek,“ zhodnotila Pribišová.
Na projekte je podľa nej zaujímavý tiež „posun v čase“ – ako na nás tieto staré autá pôsobia 20 rokov po tom, čo ich vystavovali vo Viedni.
„To boli dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som vybrala práve toto dielo. A tieto dôvody presvedčili aj Romana Ondaka, aby svoj projekt reinštaloval,“ zhrnula kurátorka.
Nenápadná provokácia
Čo sa týka áut, ide presne o rovnaký počet a tie isté typy starých škodoviek (od 70. do začiatku 90. rokov minulého storočia), aké voľakedy stáli pred viedenskou galériou súčasného umenia.
Ondak dokonca zadal aj ich farebnú škálu. „Mali to byť farby typické pre tú dobu. Je tam napríklad béžovookrová, nevýrazná hnedá alebo blankytná modrá,“ opísala Pribišová.
Ako dodala, sú to také neatraktívne farby, že keď autá vystavovali vo Viedni, ľudia nad tým iba nechápavo krútili hlavami.
Vozidlá, ktoré teraz stoja pred Kunsthalle, sú pojazdné, ale niektorým chýba STK. Od ich majiteľov si ich zapožičali. „Väčšinou boli celkom radi, že ich auto môže byť súčasťou takéhoto projektu,“ podotkla kurátorka.
A aké sú reakcie okoloidúcich na nevšednú výstavu? Znalci výtvarného umenia sú vraj nadšení, lebo poznajú Ondaka a vidia, že sa jeho projekt na dané miesto hodí. Iných to provokuje alebo rozčuľuje. No sú aj takí, čo okolo prejdú bez záujmu.
„Roman Ondak má diela často postavené na tom, že sú nenápadné. Keď okolo nich ľudia idú prvý raz, tak sa im len zdá byť niečo divné a možno na to prídu až na druhý- či tretíkrát, že to nie je náhoda, keď tam stále stojí týchto sedem áut,“ vysvetlila Pribišová.
Ondak je predstaviteľom tzv. postkonceptuálneho umenia, ktoré sa sústreďuje na prezentáciu myšlienky. Upútava protirečivými presunmi významov na miestach, kde diváci zvyknú očakávať niečo stereotypné, nanovo využíva realitu sveta.
Úspechy zožal najmä v zahraničí. Svoje diela už prezentoval napríklad v Kolíne, Mníchove, Berlíne, Madride, Benátkach, ale aj v Londýne, Paríži či v New Yorku.
Ako Pribišová prezradila, Kunsthalle bude v podobných výstavách vo svojom okolí pokračovať.
„Aj ďalšie projekty, ktoré máme v pláne, budú klásť otázky ohľadom verejného priestoru a budú reagovať na špecifické bratislavské témy – na situáciu v meste, históriu alebo nejaký pálčivý problém,“ uzavrela kurátorka.
