Slovenský dizajn bude tento rok rezonovať vo svete

, 13.02.2021 13:18

Slovenské centrum dizajnu (SCD) oslavuje tento rok 30. výročie svojej existencie. Jeho nový riaditeľ Maroš Schmidt tvrdí, že oslavy neprekazí ani pandémia. Chystajú aj exkluzívnu výstavu slovenského dizajnu v Marseille či prezentáciu slovenského automobilového dizajnu na svetovej výstave Expo v Dubaji. Veď v prepočte na obyvateľov máme najviac úspešných automobilových dizajnérov na svete.

Tento rok uplynulo 30 rokov od založenia Slovenského centra dizajnu. Dá sa aj v čase pandémie oslavovať?

Tridsať rokov SCD bolo jedným z dôvodov, prečo sme tento rok vyhlásili za Rok slovenského dizajnu. Pre nás bol doteraz každý rok rokom slovenského dizajnu. Dizajn nie je len o hľadaní tvarov, ale najmä o realizácii funkčných riešení.

V Slovenskom centre dizajnu sa dokážeme rýchlo prispôsobiť novým podmienkam a všetky obmedzenia berieme ako výzvu. Covid-19 je tu s nami už tak dlho, že nás naučil plánovať niekoľko scenárov naraz, preto každý náš projekt má mnoho možných variantov.

Vo virtuálnom priestore?

Nielen to, virtuálne prostredie sa ponúka ako slabá náhrada výstav alebo prezentácií. V súčasnosti natáčame filmy o dizajne a dizajnéroch a v spolupráci s ministerstvom zahraničia plánujeme ich zverejnenie v mnohých krajinách, pre ktoré zároveň vytvárame exteriérové výstavné projekty, kde na inštaláciu ani otvorenie nebude potrebná naša účasť.

Povinnou jazdou je on-line priestor, v ktorom už teraz prezentujeme galérie slovenského dizajnu a diskusie o dizajne. Stále však veríme, že v druhej polovici roka uskutočníme aj reálne výstavné projekty.

Nový riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš...
Nový riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt. Autor: Pravda, Ivan Majerský

Čo teda ponúkne Rok slovenského dizajnu?

Naším cieľom je predstaviť slovenský dizajn doma i v zahraničí ako hodnotnú a atraktívnu súčasť našej kultúry a identity. Počas celého roka bude Slovenské centrum dizajnu s významnou podporou ministerstva kultúry robiť výstavy, prednášky a prezentácie fyzickou aj on-line formou. Slovenský dizajn bude rezonovať aj v Miláne, Haagu, Tel Avive, Frankfurte, Viedni a ďalších mestách.

Spolu so Slovenským inštitútom v Paríži pripravujeme exkluzívnu výstavu slovenského dizajnu v Marseille. S ateliérom Transport dizajnu VŠVU spolupracujeme na prezentácii slovenského automobilového dizajnu na svetovej výstave Expo v Dubaji.

Pred siedmimi rokmi sa výstavné priestory galérie Satelit presťahovali do Hurbanových kasární. Čo tam môže verejnosť vidieť?

V Hurbanových kasárňach sme síce len v takzvanej výpožičke, priestory však využívame na všetky svoje aktivity. V spodnej časti sa nachádza Galéria dizajnu Satelit, kde striedame výstavy profesionálov, škôl alebo spoluorganizujeme workshopy.

Na dvoch poschodiach sú Študovne Ivy Mojžišovej a Eduarda Torana, v ktorých je prezenčná Knižnica dizajnu, Archív Ivy Mojžišovej so vzácnymi originálnymi dokumentmi o Škole umeleckých remesiel a miesto pre ich štúdium alebo analýzu objektov z depozitárov.

Momentálne budujeme takzvaný študijný depozitár skla a keramiky, ktorý bude prístupný aj verejnosti. Na najvyššom podlaží sa nachádza Výskumno-vývojové oddelenie INOLAB s Knižnicou materiálov LOMA a s veľkou konferenčnou miestnosťou, ktorá je vybavená prezentačnou a počítačovou technikou. Za ňou je dočasný výstavný priestor Národnej ceny za dizajn. Pod strechou sme vybudovali dlhodobú expozíciu slovenského dizajnu 100 rokov dizajnu – Slovensko 1918 – 2018, ktorá má aj svoju digitálnu, neustále sa rozširujúcu podobu 100.scd.sk.

V nedávnom dokumente Ikony v časti o architektovi Bahnovi bola zmienka, že ním navrhnutý vládny salónik pre letisko je presťahovaný do Slovenského múzea dizajnu. Aké ďalšie skvosty ste ešte takto zachránili? Dajú sa vidieť stále alebo je väčšina z predmetov v depozite?

Našou prirodzenou úlohou je aj zachraňovanie dizajnu. Mnoho vecí sa podarilo zachrániť (320 stoličiek z Tatranábytku Pravenec, Fragmenty z PKO a Hotela Kyjev, interiér z budovy RTVS, Typosochu ČSAD z Autobusovej stanice Nivy, detský kolotoč Alexandra Bilkoviča), niektoré nám zlikvidovali pred očami (interiérové časti Weinwurmovho domu na Obchodnej ulici, Čerpacia stanica BZ na Račianskej ulici) a mnohé čakajú na našu záchranu (preliezky Alexandra Bilkoviča v Bratislave, preliezky Jána Ondrejoviča v Banskej Bystrici alebo dizajnové fragmenty z Istropolisu).

Typosochu môžete vidieť v Novej Cvernovke, nadrozmerné svietidlo z PKO u nás na verejne prístupnej chodbe, interiér z RTVS taktiež u nás v INOLABe a kolotoč je na svojom mieste v Karlovej Vsi. Ostatné veci sú v našich depozitároch alebo niektoré časti v našej dlhodobej expozícii 100 rokov dizajnu.

Tento rok sa bude konať už 18. ročník Národnej ceny za dizajn. V roku 2020 sa vraj prihlásil rekordný počet dizajnérov a mali ste až 11 kategórií, diela mali byť vystavené, dajú sa ešte vidieť?

Stále sú fyzicky vystavené v Hurbanových kasárňach a my veríme, že čoskoro výstavu verejnosti opäť sprístupníme. Galastream z odovzdávania ocenení Národnej ceny za dizajn si môžete pozrieť on-line ako virtuálnu prehliadku aj s kurátorským výkladom.

Slovenský dizajn rezonuje v zahraničí v mnohých oblastiach. Veľmi silno je zastúpený automobilový dizajn, dizajn bicyklov, fashion dizajn a komunikačný dizajn
Maroš Schmidt

Na akej úrovni je slovenský dizajn voči iným krajinám? Ako si stoja slovenskí dizajnéri na rôznych medzinárodných súťažiach?

Slovenský dizajn rezonuje v zahraničí v mnohých oblastiach. Veľmi silno je zastúpený automobilový dizajn, dizajn bicyklov, fashion dizajn a komunikačný dizajn. Slovenskí dizajnéri alebo dizajnérske štúdiá tvoria svoje návrhy pre mnohé zahraničné firmy, pričom s určitou pravidelnosťou získavajú prestížne ocenenia Red Dot Award.

Za všetko hovorí fakt, že na počet obyvateľov máme najviac úspešných automobilových dizajnérov na svete. Spomeňme napríklad Jozefa Kabaňa, Petra Balka, Borisa Grella, Petra Olaha, Juraja Mitra, Braňa Maukša, Miroslava Jaška alebo Bystríka Míčeka.

Od akého roku mapujete slovenský dizajn, odkedy sa o ňom vlastne dá hovoriť?

V poslednom čase sa veľa diskutovalo o tom, či môže byť dizajn národný. Na Slovensku s tým máme trochu problém, no keď sa pozriete za hranice, nikto iný s tým problém nemá. V rámci dlhodobej expozície 100 rokov dizajnu sme pomenovanie slovenský dizajn obišli termínom: Dizajn na území Slovenska. Expozícia je limitovaná rokmi 1918 – 2018, ale my zbierame v zásade dizajn od začiatku 20. storočia.

Nemali by sme sa báť hovoriť o slovenskom dizajne aj počas Československa alebo rakúsko-uhorskej monarchie. Je však dôležité chápať slovenský dizajn skôr územne ako národne, pretože priekopníci dizajnu na Slovensku boli paradoxne väčšinou ľudia iných národností, žijúci na území dnešného Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Slovenské centrum dizajnu #Maroš Schmidt
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku