Vyplýva to z názorov autorov, interpretov a ďalších profesionálov pôsobiacich v oblasti kultúry a umenia, ktorí sa zúčastnili na prieskume ministerstva kultúry o fungovaní umeleckých fondov zriadených zo zákona.
S fungovaním Hudobného fondu vyjadruje spokojnosť vyše polovica respondentov, spokojnosť s Literárnym fondom je približne 45 percent, naopak, spokojnosť s Fondom výtvarných umení je okolo 25 percent, ukazujú grafy zverejnené Inštitútom kultúrnej politiky (IKP).
Online prieskum zrealizoval IKP na prelome rokov, vyjadrilo sa v ňom 1132 respondentov. „Prieskum nie je reprezentatívny,“ upozornil IKP. Anketa a jej zistenia však majú slúžiť ako jeden z podkladov na pripravovanú reformu umeleckých fondov.
V prípade konkrétnych oblastí činnosti je najväčšia spokojnosť v prípade všetkých troch fondov s odbornou kvalitou rád a komisií.
Najnižšia miera spokojnosti je v prípade Hudobného fondu s výškou poskytovanej podpory, v prípade Literárneho fondu je to vlastná odborná (archivárska či edičná) činnosť, medzi výtvarníkmi panuje najväčšia nespokojnosť s celkovou komunikáciou fondu smerom k umelcom.
„Väčšina respondentov pozitívne hodnotí, že počas pandemickej krízy sa zrušila povinnosť odvádzať dvojpercentné príspevky z autorských odmien a honorárov, 55 percent s týmto opatrením súhlasí, 32 percent, naopak, nie,“ približuje rezort.
„Možnosť uhradiť dobrovoľne tieto príspevky, ktoré sa tak môžu zarátať medzi daňové náklady, chce využiť 39 percent respondentov, 45 percent ich dobrovoľne platiť neplánuje,“ dodáva IKP.
Novela zákona o umeleckých fondoch je jednou z viacerých plánovaných legislatívnych aktivít rezortu v roku 2021. Zmenu avizovala vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Vlani sa režimu fondov dotkla legislatívna zmena, ktorá zdobrovoľnila dovtedy povinné dvojpercentné príspevky z autorských odmien. Literárny fond i Fond výtvarných umení priznali, že zníženie zdrojov v tejto súvislosti výrazne limituje ich činnosť.
