Foto: TASR/AP, Lefteris Pitarakis
Podľa spravodajského servera Meduza.io to vo štvrtok uviedol generálny riaditeľ múzea Michail Piotrovskij. Dodal, že s expertízou súhlasil aj majiteľ vystavených exponátov.
Na nezrovnalosti upozornil v polovici januára renomovaný obchodník s umením Andrej Ružnikov. Vo svojom otvorenom liste argumentoval predovšetkým tým, že všetky vajcia z dielne Fabergé boli vyrobené v jedinom exemplári. Na výstave v Petrohrade sú však údajne aj vajcia vystavované v iných ruských múzeách. Pochybnosť o pravosti vystavených vajec Fabergé vyslovili aj ďalší historici umenia.
Ako zistila ruská redakcia BBC, exponáty, ktorých autenticitu spochybnili odborníci, patria do dvoch súkromných zbierok. Jedna z nich je spájaná s podnikateľom Konstantinom Gološčapovom, ktorého médiá označili za blízkeho priateľa a „maséra“ ruského prezidenta Vladimira Putina.
Fabergého vajcia sú zlaté klenoty v tvare veľkonočného vajca, ktoré v Petrohrade vo svojej dielni v rokoch 1885–1917 vytváral ruský zlatník a klenotník Carl Fabergé, pôvodom z rodiny hugenotských utečencov z Nemecka, so svojimi spolupracovníkmi – zlatníkmi a glyptikmi (rezcami a rytcami do drahých kameňov či skla).
Vajce Fabergé je synonymom remeselnej zručnosti, ale aj krásy a bohatstva klenotov ruského cárskeho dvora a predrevolučného Ruska. Vo všeobecnosti sa tento termín používa aj pre druh klenotov v tvare vajca s prekvapením vo vnútri.
Odhaduje sa, že vo Fabergého dielni bolo vyrobených asi 70 takýchto klenotov, pričom 52 z nich na objednávku cárskej rodiny. Ďalšie boli určené pre Fabergého stálych alebo prominentných zákazníkov.
Krátko po ukončení výroby vo Fabergého dielni – v 20. rokoch 20. storočia – sa objavili falzifikáty vajec i ich miniatúrne napodobneniny. Neprehľadnosti situácie „nahrávali“ i Fabergého synovia, ktorí sa pokúšali uspokojiť pretrvávajúci záujem na trhu.
Druhá veľká vlna falšovania vajec Fabergé – i s perfektným puncovaním – nastala začiatkom 21. storočia, keď sa v klenotníctve začalo využívať 3D skenovanie.
