Nový výstavný projekt s názvom Avatsýv. Labyrint Erika Bindera uvedie dnes o 18. h do života Slovenská národná galéria krátkym videom s autorom a kurátorkami výstavy na Facebookua Instagramegalérie.
Samostatná výstava Erika Bindera (1974) nadväzuje na projekty umelcov a umelkýň strednej generácie pre SNG a predstavuje ho ako tvorcu vo svojom prostredí – v labyrinte svojej tvorby a života.
„Labyrint si automaticky predstavujeme ako dvojrozmerný obrazec na podlahe francúzskej katedrály. V ‚labyrinte trávenia času‛ uvažujeme o priestore výstavy ako o trojrozmernom labyrinte, tvoria ho ruiny vecí, z ktorých povstávajú nové myšlienky, trosky a praskliny, z nich sa na povrch dostáva prekvapivá, predtým netušená krása. Práve pre silu estetiky ruín a post-apokalyptický vizuálny jazyk je tvorba Erika Bindera v programe SNG vysoko aktuálna,“ približuje kurátorka výstavy Lucia G. Stach.
Výstava vychádza z momentálneho stavu, v ktorom sa autor a jeho umenie nachádza. Zároveň však zúročuje viac ako dve desaťročia tvorby a 47 rokov životných skúseností, ktoré Binder pretavuje do niekoľkých univerzálnych princípov, rozdelených v rámci jednotlivých výstavných miestností.
„Avatsýv je pre mňa v istom zmysle in medias rez-om/prierezom toho, na čom som aktuálne pracoval. Ponuka prišla nedávno, ale výstava vlastne vyplynula z viacročnej umelecko-kurátorskej spolupráce. Nie je to súbor detailov, ale synergická inštalácia, ktorá vznikla aj vďaka komunikácii a skvelej spolupráci s galerijným tímom. Veci do seba navzájom zapadli. Všetko spája motív rieky ako plynutia, premeny, transformácie,“ vysvetľuje Erik Binder.
Binderov program je mnohovrstevnatý a obsahuje prácu so všetkými médiami od maľby, grafiky, autonómnej aj denníkovej kresby, inštalácie a objektov až po video a intermediálne performancie. Vo svojej tvorbe vychádza aj zo streetartu a hiphopovej subkultúry, ku ktorej má blízko. Hiphop, rovnako ako streetart, majú spoločné to, že nové diela v ich kontexte vznikajú ako preskupovanie, vrstvenie a mixovanie už existujúcich prvkov. Aj Binder funguje obdobne ako „vizuálny dj“, respektíve „selector“ – vrství na seba slová, motívy, významy.
„Uchopiť na malej ploche textu celú tvorbu Erika Bindera je náročné, pretože formálne sa pohybuje v takmer všetkých existujúcich médiách a obsahovo zahŕňa témy ‚života, vesmíru a vôbec‘. Navyše, je pre mňa nemožné oddeliť človeka Erika od jeho umenia,“ hovorí spolupracujúca kurátorka Alexandra Tamásová.
Princíp jeho tvorby sa väčšinou zakladá na spontánnej transformácii náhodných situácií a materiálov. Autor sám hovorí, že umelec je ako anténa – zachytáva z éteru rôzne obsahy a pretvára ich do kresieb, malieb, objektov, videí, hudby, veršov.
Erik Binder ako bytostný rozprávač, rozpráva prostredníctvom hovorených, písaných či repovaných slov, skrz svoje obrazy a aj celú výstavu, ktorá je komplexným a všestranným vyjadrovacím prostriedkom.
Autor vykladaním príbehov vytvára a upevňuje identitu samého seba, ale aj širšieho spoločenstva. Vo svojom príbehu prepája osobnú mytológiu, otázky umenia, národné i svetové dejiny a univerzálny mýtus o putovaní ľudskej duše, ktorá musí prejsť dlhú cestu plnú prekážok, aby sa v novej kvalite vrátila na začiatok.
Výstavný projekt je do veľkej miery autobiografický a špecificky reaguje aj na súčasnú spoločenskú situáciu.
„Erik Binder patrí k umelcom, ktorí si dávno uvedomili, že materializmus je zúfalo nedostatočný a snažia sa vidieť aj druhú stranu vecí a hľadať ich rozšírené významy. Tendencie návratu k spiritualite umenia sú čoraz viditeľnejšie aj v globálnom umeleckom svete a zodpovedajú aj časom kríz a napätia,“ dopĺňa Stach.
Výstava je sebavedomým, ale zároveň pokorným gestom. Autorovi záleží na prezentácii vlastnej tvorby, rovnako ako mu záleží na divákoch. Návštevníci výstavy sa dozvedia niečo o Erikovi Binderovi, ale aj o sebe. Nezáleží až tak na tom, na čo sa dívajú, ako skôr na tom, čo z toho ich myseľ vytvorí.
Sprievodný grafický dizajn vychádza z témy výstavy – labyrintu, bludiska, chaotického sveta za zrkadlom. „Je cielene úspornou styčnou plochou medzi ním a bežnou skutočnosťou, bodom, v ktorom nadviažete na Ariadninu niť, aby ste vzápätí v dobrej viere zablúdili, v lepšom prípade v sebe samých. Dekonštruované elementy navigačných systémov a nápisy sú kombinované s pouličnou vizualitou štýlovo stekajúcich fixiek – ‚dripperov‛. Písmo steká nepredvídateľným smerom, čo umožňuje aj špeciálny ‚antigravitačný písací stroj‘, ktorý sme pre tento účel zostavili,“ popisuje autor grafického dizajnu výstavy a sprievodcu k nej, Braňo Matis.
Galéria je v súčasnosti zatvorená a k výstave budú vo virtuálnej podobe prebiehať sprievodné podujatia. Výstava je inštalovaná na 3. poschodí Esterházyho paláca v Bratislave, kde ju bude možné vidieť po uvoľnení protipandemických opatrení a potrvá do 5. septembra 2021.
