Foto: Banka lásky
Ako vznikol nápad založiť Banku lásky? Je pravda, že sa zrodil na cintoríne?
Brossmann: Áno. S kamarátom Jančim sme sa práve na cintoríne, pri hrobe Sládkovičovej Maríny začali rozprávať o tom, prečo sa také romantické mesto ako Banská Štiavnica takmer vôbec nevenuje ľúbostnému príbehu Maríny a Sládkoviča. Je pritom omnoho silnejší než napríklad príbeh Rómea a Júlie, pretože na rozdiel od toho vymysleného príbehu je príbeh Maríny a Sládkoviča skutočný.
Sme presvedčení, že keď Sládkovičova Marína bude vo svete rovnako populárna ako Shakespearova Júlia, tak Banka lásky bude autentickejším pútnickým miestom lásky, ako je dnes Júliin balkón vo Verone.
Pri hľadaní priestorov ste mali šťastie…
Brossmann: Na jar 2015 sme sa dozvedeli, že historický dom z prvej polovice 16. storočia, v ktorom Marína Pischlová prežila väčšinu života, idú predať investorovi, ktorý ho plánuje rozparcelovať na byty! Aby sme zachránili genius loci tohto úžasného miesta, rozhodli sme sa dom kúpiť a spraviť z neho niečo výnimočné. Aby sa Banská Štiavnica mohla stať novou Veronou.
Kvôli inšpirácii sme precestovali a navštívili desiatky interaktívnych zážitkových expozícií v Európe. Nič, čo by nás inšpirovalo, sme, žiaľ, nenašli… Alebo našťastie? Rozhodli sme sa, že pôjdeme vlastnou cestou. Banka lásky je náš originálny nápad. Pracovali na ňom desiatky ľudí takmer dva roky. Celosvetový ohlas v médiách je, zdá sa, dôkazom, že sa nám podarilo vytvoriť niečo unikátne. Podľa svetových médií sme jedinou bankou lásky na svete.
Raz sa o vás hovorí ako o zážitkovom dome, inokedy ako o múzeu. Čo je výstižnejšie?
Brossmann: Banku lásky určite najlepšie vystihuje pomenovanie „zážitkový dom“. Návštevníci u nás počas 60-minútovej interaktívnej prehliadky zažijú nielen romantiku, smiech a dojatie, ale aj zimomriavky. To v bežnom múzeu nenájdete.
Foto: Banka lásky
Čo všetko si u vás návštevníci môžu pozrieť?
Javorská: Banka lásky je venovaná Sládkovičovej básni Marína, najdlhšej ľúbostnej básni sveta. Najobľúbenejšou atrakciou je jediný trezor lásky na svete. Okrem toho u nás návštevníci zažijú „hovoriace obrazy“ ako z Harryho Pottera, láskomer, oživovanie veršov, faksimile rukopisu básne Marína, !nebo lásky" či „zaľúbenú poštu“.
Súčasťou expozície je tzv. epicentrum lásky. O čo ide?
Javorská: Trezor lásky je vytvorený z veršov básne Marína. V nich sa nachádza 100-tisíc schránok pokrytých originálnym Sládkovičovým rukopisom básne. V schránkach si ľudia z celého sveta uchovávajú symboly svojej lásky alebo šťastia. Veria, že vďaka magickej sile najdlhšej ľúbostnej básne sveta im ich láska a šťastie vydržia večne.
V trezore je teda miesto pre 100-tisíc príbehov lásky. Keď sa raz naplní aj posledná schránka, Banka lásky sa stane miestom s najväčšou koncentráciou lásky na svete, čiže celosvetovým „epicentrom lásky“. Zaujímavosťou je, že trezor sa nachádza v bývalej bani na zlato, v tých najtvrdších a najodolnejších andezitových horninách, takže odolá akýmkoľvek živelným pohromám.
Prečo ste zvolili názov Banka lásky? Znie to ako peňažný ústav pre zaľúbených.
Brossmann: Dlho sme hľadali originálny názov. Najskôr sme niesli pomenovanie Dom Maríny. To však bolo málo zrozumiteľné pre zahraničných návštevníkov. Inšpirácia prišla zo zahraničia, kde sa pomenovanie banka používa aj vo význame „úložisko“. Takže Banka lásky je názov, ktorý sa dá preložiť ako „Úložisko lásky“ – miesto, kam sa ukladá láska, aby vydržala navždy.
Je o uchovávanie príbehov v trezore lásky záujem?
Javorská: V schránkach má svoje symboly uložených už viac ako 4 000 ľudí z celého sveta. Minulé leto k nám pricestoval muž z Indie, pretože o Banke lásky videl reportáž a zamiloval sa do myšlienky zriadiť si u nás schránku pre milovanú partnerku. Krásnym zážitkom bola aj návšteva holandského páru. Tí nám priamo v trezore pripravili obrovské prekvapenie, keď sa pred našimi zrakmi zasnúbili. O ruku tu žiadala žena a bolo to naozaj dojímavé.
Čo si ľudia ukladajú do schránok?
Javorská: Ich obsah je diskrétny, ale sú návštevníci, ktorí sa s nami podelili o to, čo si do nich uložili. Mnohí si tam ukladajú fotografie, ľúbostné listy, lístky do kina z prvého rande… Mali sme mamičku, ktorá si do schránky uložila mliečny zúbok dcérky. Ten jej vypadol práve počas prehliadky Banky lásky. Nádherný je aj príbeh vnuka, ktorý do schránky vložil ľúbostný list svojej babičky. Dostala ho od svojho nápadníka po 60 rokoch.
Foto: Banka lásky
Zaslúžili ste sa aj o spropagovanie básne Marína. Čo sa vám podarilo?
Brossmann: Banka lásky je otvorená tri roky a doteraz nás navštívilo viac ako 65-tisíc ľudí zo všetkých kontinentov. Hneď po otvorení nás prekvapil obrovský záujem svetových médií. Doposiaľ o Banke lásky hovorili médiá z 80 krajín sveta.
Sládkovičova Marína je najdlhšou ľúbostnou básňou sveta už od roku 1846. Obrovskú radosť sme mali, keď sa nám to v apríli 2017 podarilo aj oficiálne zapísať ako svetový rekord vo World Record Academy, v najväčšej organizácii na certifikáciu svetových rekordov.
Chystáte aj akúsi svetovú on-line Banku lásky. Ako by mala vyzerať?
Brossmann: On-line verzia Banky lásky by umožňovala ľuďom z ktoréhokoľvek miesta planéty ocitnúť sa v trezore lásky, a najmä vstupovať do schránok on-line. Pracujeme aj na nápade, aby ku každej fyzickej schránke u nás existovala aj jej elektronická verzia, ktorá by mala charakter tzv. vzťahového účtu. Na ten by si majitelia mohli dennodenne on-line vkladať drobné symboly a prejavy vzájomnej lásky.
Získali ste nomináciu na cenu Európske múzeum roka 2021. Čo rozhodlo, že ste sa dostali do užšieho výberu?
Javorská: Európske múzeum roka oceňuje najinovatívnejšie prístupy v rýchlo sa rozvíjajúcom zážitkovom priemysle. Nominantov vyberala 13-členná porota odborníkov z 13 krajín. Najdôležitejšou časťou hodnotenia bola osobná účasť porotcu.
V lete si našu Banku lásky prišla pozrieť jedna z porotkýň. Už počas jej návštevy sme cítili, že ju veľmi chytila za srdce myšlienka trezora lásky. Veľmi ocenila aj inovatívny spôsob, akým návštevníkom interaktívne približujeme tému najdlhšej ľúbostnej básne sveta.
Interaktívne expozície, ako je tá vaša, sú vo svete populárne už roky, ale na Slovensku je ich málo. Prečo?
Brossmann: Okrem nápadu a peňazí na to treba aj veľa odhodlania, námahy a entuziazmu prekonávať prekážky. My sme mali to šťastie, že sme sa v tíme stretli takí ľudia, ktorí sme boli odhodlaní dotiahnuť veci do konca. Peniaze sú, samozrejme, nevyhnutné a aj my sme dlho hľadali spôsob, ako to zvládnuť. Veľkú časť prostriedkov máme z banky, časť z vlastných zdrojov a podporilo nás aj ministerstvo kultúry.
Čo je však najdôležitejšie – a považujeme to za jeden z hlavných nápadov – je, že Banka lásky je fundraisingový projekt. Poplatok za zriadenie schránky je príspevkom, ktorým ľudia podporujú financovanie a zabezpečujú dlhodobú udržateľnosť a rozvoj celého projektu. Je pre nás veľkým záväzkom a uvedomujeme si, že môžeme fungovať a rozvíjať tento úžasný projekt len vďaka ľuďom, ktorí nám veria a podporujú nás.
