Na anketu múzea odpovedalo vyše 600 ľudí, väčšinou z Francúzska, ale prišli aj reakcie zo Španielska, južnej Ameriky či dokonca z Číny. Všetci odpovedali na rovnakú otázku: Aký predmet je stelesnením vášho každodenného života v karanténe?
Ako vyplynulo z reakcií, sú to rôzne veci: prototyp prístroja na dezinfekciu rúšok, hra backgammon vyrobená podomácky z dreva na krájanie chleba, denník z novinových výstrižkov alebo umelecké predmety inšpirované všedným životom.
Celkovo prišlo 117 hmotných predmetov, s ktorými bude ďalej pracovať Aude Fanloová, vedúca výskumu v Múzeu európskych a stredomorských civilizácií (Mucem) a jej vedecký tím.
„Sme priestorom pre zachytenie každodennosti, bežných vecí,“ vysvetlila Fanloová. Ako pripomenula, Mucem od svojho založenia v roku 2013 nadviazal na Múzeum ľudového umenia a tradícií v Paríži.
„Naše zbierky vznikajú aj prieskumom v teréne, nemáme len umelecké predmety. Pokračujeme v metóde, ktorá je súčasťou DNA múzeí o spoločnosti,“ dodala bádateľka.
Nazbierané predmety zatiaľ nemajú štatút exponátov. Ich zaradenie do expozície musí ešte schváliť odborná komisia. Prv, ako sa tak stane, ich preskúma sociológ Simon Leroulley z univerzity v Caen. Jeho zámerom je napísať „socio-antropologickú analýzu každodenného života v karanténe“.
Pocit samoty v karanténe či počas lockdownu dopomohol aj k zrodeniu vymyslených priateľov. Napríklad Cathy s Christianom si vytvorili „muža s cigarou“, pričom cigaru predstavuje papierová trubička, ústa záchodová doska a oči dve rolky toaletného papiera.
Inde si zase pre komunikáciu so susedmi vymysleli systém farebných signalizačných vlajok. Iní do školských zošitov stále dokola – ako pri opisovaní školských trestov – písali o tom, že musia zostať doma – len preto, aby to dokázali vydržať. Ďalšiemu pomohlo zvádnuť ťažké obdobie odškrtávanie dní v kalendári.
Aj keď výskum už prebieha, prípadná výstava týchto predmetov je zatiaľ v nedohľadne. Podľa sociológa Leroulleya treba totiž do zbierky ešte pridať zážitky a dojmy ďalších sociálnych skupín, najmä tých ohrozených. Keďže múzeum spustilo anketu zameranú na zbieranie predmetov na sociálnych sieťach, zapojili sa skôr tí lepšie situovaní ľudia s prístupom k internetu.
Leroulley sa preto rozhodol osloviť aj tých, čo prichádzajú do potravinovej banky na severnej periférii Marseille. Pomocou nich by chcel poukázať na to, ako veľmi sa život v takých štvrtiach počas karantény líši od situácie v iných sociálnych skupinách.
