Takto aj pomenoval výstavu, na ktorej predstavuje čiernobiely svet zachytený na fotografiách, z ktorých dýcha čarovná atmosféra. Výstavu umiestnenú v galérii Francúzskeho inštitútu môžete teraz navštíviť na virtuálnej prehliadke.
Milovník miest vás vezme na prechádzku na linke Bratislava – Paríž, z miestnosti do miestnosti odhaľuje zákutia, detaily aj celé panorámy a chvíľami váhate, odkiaľ ten-ktorý záber pochádza, či ho možno priradiť Bratislave, alebo Parížu.
Ako architekt sa na mesto díva inak. Vidí tam, kde iní nič nezbadajú, za vonkajšou fasádou rozoznáva línie, v ktorých sa dnešok prepletá so včerajškom. Sleduje mesto v plynutí času, porovnáva staré zábery s novšími, nové funkcie toho istého priestoru, inú náladu.
Objektív fotoaparátu ukazuje výrez, mesto sa v ňom odráža zbavené rýchlosti aj hluku. Zastaví sa čas a čierna s bielou akoby ten kúzelnícky trik ešte viac umocňovali.
Prečo priame spoje? „Pre mňa sú to moje trasy po meste, neopakovateľné ranné svetlo, schody a podzemná pasáž na konci Kozej ulice, ktorá síce nevedie do stanice rýchlodráhy, ako by sa mohlo zdať, ale vznikajú v nej rovnako bizarné situácie ako v podzemnom labyrinte metra, povedzme pri Châtelet – Les Halles…“ hovorí Michal Bogár.
Zaujímajú ho paralely medzi mestami. Ich veľkosť je často neporovnateľná, ale aj tak majú podobné problémy, s ktorými sa musia vyrovnať. Nábrežné promenády, ktoré ohlušuje intenzívna doprava, alebo mosty, ktoré spájajú, ale paradoxne aj rozdeľujú, keď ich vyústenie na brehu rieky pretína mestské štvrte, objasňuje architekt a urbanista.
Na niektoré miesta sa vracia a kreslí si alebo fotografuje ich zmeny. „Dívam sa na bývalé predmestia, rýchlo sa meniace na husté kompaktné mesto. Pozorujem územia v centre, ktoré vyzerajú skôr ako periféria. Mesto sa rýchlo mení. Pripomínajú mi to bratislavské fotografie spravené len pred pár rokmi, a takisto zábery z niektorých miest v Paríži a vo Versailles,“ vysvetľuje Michal Bogár.
Ako architekt sa sústreďuje na revitalizáciu verejných priestorov a prestavbu predmestí, fotografovanie a kresba, v ktorých zachytáva príbeh miesta, patria k jeho tvorivej pracovnej metóde.
Chce sa pozrieť na mestský priestor s odstupom času, zachytiť jeho zmeny a mierku vo vzťahu k človeku, ktorý sa v ňom môže cítiť stratený. Mesto nás presahuje a občas treba len chvíľu stáť a dívať sa. Vtedy sa dá lepšie zaostriť a dajú sa objaviť drobné veci a priestory, ktoré sme predtým nezbadali, hovorí.
Michal Bogár sa so svojím ateliérom zúčastnil na viacerých medzinárodných súťažiach, je autorom či spoluautorom viac ako 50 súťažných návrhov (napr. Artcampus VŠVU v Bratislave, slovenská expozícia pre Bienále architektúry v Benátkach, 2019).
Za polyfunkčné centrum Miloslavov získal prvú cenu (spolu s ER ateliérom, 2020), medzi zrealizované diela patrí napríklad Veľvyslanectvo SR vo Washingtone (Bogár, Fischer, Králik, Lizon, Urban, 2001), podieľal sa na interiérových úpravách Francúzskeho inštitútu v priestoroch Kutscherfeldovho paláca v Bratislave.
Pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu a na SvF STU, je autorom viacerých kníh (Vojnová Bratislava 1939–1945, Bratislava Metropolis), rozvíja francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti architektúry a urbanizmu.