Urobil tak v rozhovore pre agentúru AP, ktorý jej poskytol po obradoch Veľkého piatku zahŕňajúcich aj adoráciu relikvie tŕňovej koruny v neďalekom kostole sv. Hermana z Auxerre, kde sa slúžia omše a obrady, čo by sa inak konali v Chráme Matky Božej.
Tŕňová koruna je najvzácnejšou relikviou uchovávanou v Notre-Dame. Verí sa, že ide o korunu, ktorá bola položená na Ježišovu hlavu tesne pred jeho ukrižovaním. Skladá sa z venca s priemerom 21 centimetrov zhotoveného z poprepletaných tŕňových vetvičiek zviazaných zlatými niťami.
Túto relikviu, ako aj rúcho sv. Ľudovíta sa podarilo pri požiari vyniesť z horiaceho chrámu.
Okrem tŕňovej koruny sa v Notre-Dame uchovávali aj dve ďalšie relikvie súvisiace s Ježišovým umučením: časť kríža a klinec, ktorým bol k nemu pribitý.
V dňoch, ktoré nasledovali po ničivom požiari Notre-Dame z 15. apríla 2019, francúzsky prezident Emmanuel Macron verejne prisľúbil, že obnova katedrály sa zavŕši do roku 2024, keď sa v Paríži budú konať letné olympijské hry.
Mnohí vládni úradníci, ale najmä odborníci však upozornili, že je nereálne dokončiť taký rozsiahly projekt do Macronom stanoveného termínu.
Aj rektor Chauvet k svojmu odhadu, že renovácia gotickej katedrály si vyžiada 15 či 20 rokov, uviedol: „Ručím za to, že je tu čo robiť“.
Okrem toho, že požiar vážne poškodil samotnú katedrálu, v plameňoch sa roztavilo aj množstvo toxického olova použitého pri stavbe jej strechy. Tento olovený prach uľpel na múroch katedrály a na budovách i verejných priestranstvách v okolí, čo skomplikovalo čistiace práce, ktoré sa začali ešte pred samotnou renováciou.
Okrem renovácie gotickej katedrály naplánované práce zahŕňajú aj prestavbu promenády okolo chrámu, do ktorého pred požiarom ročne zavítalo okolo 20 miliónov turistov.