Výstava Data Sanitary Day: Keď umenie vystúpi z pohodlia

Hajkovanie na dátových chodníkoch bol dvojročný projekt ateliéru priestorových komunikácií+ Vysokej školy výtvarných umení a umelecké výstupy študentov a ich pedagógov, ktoré vznikli počas troch workshopov v Belehrade, Jeruzaleme a vo Vysokých Tatrách sú momentálne vystavené v bratislavskej galérii HotDock.

11.04.2021 11:00
3S6A0367 copy Foto:
Dajana Marcinková reaguje v diele Standing Under na návštevu Múru nárekov, najposvätnejšieho miesta Židov. Výstava študentských prác dvojročného projektu Hajkovanie na dátových chodníkoch je v bratislavskej galérii HotDock.
debata

Prejsť sa za konfliktom

Srbský Belehrad prechádza transformáciou, vyrovnáva sa s povojnovou traumou a podľa pedagógov sa kultúrne nachádza niekde na pomedzí východnej a západnej Európy. Jeruzalem zas ponúkol študentom priestor pochopiť kontext dvetisícročnej kresťanskej kultúry v krajine, kde súperia tri náboženské koncepty a je prítomný neustály politický a vojnový konflikt. Obe miesta stelesňujú hmatateľné rozpory, čo je podľa vedúceho ateliéru Antona Čierneho podnetné na umeleckú reflexiu.

Druhou líniou vymedzujúcou umelecké bádanie bola téma zbierania a využitia dát. Prečo práve dátovanie? "Téma, ktorá sa premietla do názvu Hajkovanie na dátových chodníkoch sa na jednej strane orientuje na digitálne prostredie a kontrolu, ktorej človek v tomto priestore často i nevedomky podlieha. Forma hajkovania, teda turistiky či prechádzky, chcela byť výskumom nielen digitálneho prostredia. Uchopili sme ho v širšom slova zmysle, čiže aj v kontexte mediálneho a fyzického priestoru, ktorému sme sa vystavili,” približuje Čierny.

Výber lokalít nebol náhodný, Belehrad aj Jeruzalem sú vysunuté mimo Európskej únie a z nášho pohľadu sú to miesta exotické. „Jeruzalem okrem mnohovrstevnatej reality a histórie je miestom, kde prebieha vysoká miera kontroly verejného priestoru, skryté a aj viditeľné konflikty nútia vládu monitorovať tento priestor, čo bolo citeľné. Zároveň je zaujímavý aj z hľadiska kultúrnych odlišností náboženstiev a ich vplyvu na dennodennú realitu obyvateľov.“

Belehrad je podľa Antona Čierneho v istom zmysle podobný. Akoby sa tu končila skúsenosť pohodlia aj poriadku Európskej únie a v zmysle istôt, na ktoré sme zvyknutí, je pre nás nevyspytateľný. „Celý Balkán je z nášho pohľadu kotlom, kde sa varí dosť náročná polievka. V Belehrade bolo podnetné aj Múzeum Nicolu Teslu, ktorého výskumy a experimenty boli progresívne a pre svoju vizionársku povahu sa odrážajú aj v súčasnosti a k téme boli signifikantné.“

Ambivalencia umelca podnecuje

Pre umenie je priestor, kde na seba narážajú ideológie či rôznorodé myšlienky, plodné pole. V hmatateľnom konflikte sa umelec vymedzuje, je pre neho jednoduchšie identifikovať jednotlivé postoje a pozície a z tohto hľadiska považovali podľa Čierneho lokality ako podnetné i študenti. "V ateliéri necestujeme len na takéto strategické miesta, ktoré sú výrazné z pozície sociálnych či politických vzťahov. Na menej exponovaných miestach je ťažké nájsť a identifikovať trenia, ktoré prebiehajú, pretože nie sú na prvý pohľad viditeľné. No keď prídete do Jeruzalema, vidíte a cítite hustú, nabitú atmosféru, symboly a ikony troch náboženstiev, kresťanstva, islamu a židovstva. Svojím spôsobom je podobne konflikt vizualizovaný v Belehrade. "Napríklad sú tu ponechané zbombardované budovy z 90. rokov ako pamätníky agresie. Z tohto pohľadu mali študenti na čo reagovať,” uzatvára Anton Čierny.

Hajkovanie na dátových chodníkoch

Výstava Data Sanitary Day v bratislavskej galérii HotDock.

Fotogaléria
Výstava Data Sanitary Day v bratislavskej...
Daniel Rychlo: Anatómia osvietenia
+2Ivan Kalev: Walking where Jesus walked.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #umenie #Belehrad #VŠVU