Dokumentarista a fotograf Tomáš Hulík na nej predstavuje súčasný stav kultúrneho a prírodného dedičstva v krajine, ako dedičstvo obdobia socializmu, ktoré Slovákov poznačilo viac než sú si schopní priznať.
Hulík svojimi fotografiami poukazuje na to, že Slovensko je dodnes posiate nezmazateľnými stopami po socialistickej industrializácii a environmentálne záťaže z tohto obdobia sa likvidujú len postupne a s obrovskými nákladmi.
„Odvrátená strana Slovenska je príbehom o tom, čo sme zdedili, čo sme stratili a čo na tomto našom Slovensku vlastne všetci robíme,“ hovorí autor o výstave, ktorá má pôsobiť ako apel.
Výstavnému projektu predchádzalo desať rokov práce Tomáša Hulíka na rovnomennom filmovom dokumente. Výstava prostredníctvom 230 fotografií, ortofotomáp a faktografického materiálu ukazuje stav krajiny, kde totalitný režim zanechal stopy na stave životného prostredia, hmotnej kultúry a tiež v myslení ľudí.
Veľkorozmerné fotografie poukazujú na to, že konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci i k pamiatkam.
Hulík zdokumentoval betónové monumenty v štýle socialistického realizmu, ale aj viacero unikátnych architektonických diel, ktoré v súčasnosti chátrajú a stávajú sa korisťou developerov.
Ukazuje, že rovnaké dejinné zvraty zasiahli aj historické pamiatky – rodové sídla šľachty hrady, zámky a kaštiele, ktoré sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, starobincov a skladov jednotných roľníckych družstiev.
Výstava pozostáva zo šiestich celkov, jednu zo šiestich miestností nazval autor Absurdity. „Je to jemne absurdný, možno gýčový prejav, ktorý môžeme badať na Slovensku,“ uviedol Hulík, ktorý ďalej na výstave ukazuje likvidované kaštiele, deštruované kúpele, ale aj dedinky so zachovaným genius loci.
V ďalších miestnostiach si diváci môžu pozrieť industrializáciu a technické pamiatky Slovenska, rúbanie lesov, tiež bezhlavú a nekoncepčnú výstavbu, problematiku odpadov a to, ako sa Slováci správajú k pôde.
„Poslednou malou pasážou sú marginalizované skupiny, čiže ako sa majoritná spoločnosť správa k marginalizovaným skupinám a kam sa musia utiekať,“ uzavrel Hulík.
