Ako vidí dejiny výtvarník Matúš Maťátko. Maľuje Štúra, gorilu, leva aj živú fakľu

Výtvarník Matúš Maťátko pracuje na projekte, ktorý pripomína slávnu Slovanskú epopeju Alfonsa Muchu z rokov 1910 – 1928. Históriu však už vníma inak: Čím všetkým Slovania, konkrétne Česi a Slováci, prešli? Výstava Biela-modrá-červená. Epopeja v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši o tom veľmi pútavo rozpráva.

02.05.2021 06:00
Matúš Maťáťko, Foto:
Matúš Maťátko: Bratříčku, to nejsou bubáci (1968), 2018-2019
debata

Čím vás inšpiroval Alfons Mucha? Obdivujete ho, či aj s ním polemizujete?

Môj projekt má naozaj spojitosť so Slovanskou epopejou Alfonsa Muchu, ale nebola to pre mňa jediná inšpiráciou. Už dávno v tvorbe skúmam históriu a zaoberám sa dejinami, takže cez rôzne podnety som prišiel na nápad vyjadriť ich udalosti v súvislostiach. Je to tiež epopeja, ale výtvarne spracovávam súčasné moderné dejiny a to troška iným spôsobom, ako na to išiel Alfons Mucha.

Ste kritickejší?

Mucha maľoval aj tristné udalosti zo slovanských dejín, ale dejiny pozoroval inak. Ja som zobrazil tiež momenty, ktoré by mohli zostať tabu alebo zabudnuté. Napríklad Živá fakľa, odkaz na Jána Palacha, alebo na okupáciu v roku 1968. Mám tam ale aj tému pandémie korony Tanec smrti. Na výstave mám napríklad diela, ktoré sa objavili v časopise Príbehy 20. storočia (vydáva ho Post bellum/SK, ktoré dokumentuje príbehy dvadsiateho storočia). Spolupracujem s týmto združením, čerpám z rôznych faktografických zdrojov, na základe toho sa nápady nabaľujú.

Od Muchu sa líšite aj tým, že používate rôzne žánre. Nie je to panoráma, ale inštalácia. Sú tam sochy, reliéfy, grafiky, diela iných autorov alebo práce z iných vašich projektov. Hovoríte, že projekt sa touto expozíciou nekončí. Môže byť výstava vždy inak poskladaná?

Áno, mám ambíciu pokračovať a projekt môže mať rôzne výstupy. Veď aj Mucha urobil dve, tri veľké plátna Slovanskej epopeje a potom s nimi vycestoval do zahraničia, akoby zháňal divákov a prostriedky na to dielo. On na epopeji pracoval vyše dvadsať rokov, polovicu života sa venoval národu, ale robil aj iné, komerčné projekty. Toto však bolo podstatné. Tiež to tak cítim, je to špeciálny autorský projekt, jeho súčasťou bude aj autorská publikácia.

Matúš Maťátko:Biela-modrá-červená. Epopeja

Pozrite si diela Matúša Maťátka z výstava Biela-modrá-červená. Epopeja

Fotogaléria
Matúš Maťátko:Gorila, 2018-2019
Matúš Maťátko:Viribus unitis (Spojenými silami...
+3Matúš Maťátko:Ľudovít Velislav Štúr...

Výstava je v Liptovskom Mikuláši a k tomuto mestu sa viaže aj viacero exponátov. Čím je vám táto lokalita blízka?

Teraz mapujem pocity okolia Mikuláša, lebo to bola bašta intelektuálov a národovcov. Oproti galérii je napríklad kostol a fara, kde pôsobil Michal Miloslav Hodža a kde vznikli Žiadosti slovenského národa. Je to miesto národného významu. Ja som sa jednoducho prihlásil na otvorenú výzvu pre výstavný projekt Liptovskej galérie P. M. Bohúňa. Veľká sála bola výzvou pre môj projekt, do ktorého sme zakomponovali aj súvisiace diela z iných galérií, aj zo SNG, z Galérie mesta Bratislavy, Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.

Výstava teda pozostáva zo závesných obrazov, kolorovaných grafických reliéfov, sú tam práce ryté do dreva, veľkoformátové maľby a kombinované techniky. Napríklad inštalácia Rúk: Revolucionár III, after Jozef Jankovič obehli najväčšie festivaly na Slovensku. Vibruje to, lebo na výstave je strašne veľa odkazov. Napríklad socha Kríž na národnú a náboženskú kultúru.

Ako sledujete dejiny? Stále alebo si tému naštudujete ku konkrétnemu dielu?

Som fanúšik histórie, mám prehľad. Prepájam literatúru, vedu s umením. Veľa vecí sa v dejinách opakuje, ale keď chcem robiť niečo konkrétne, musím si to naštudovať. Baví ma to, stále sa presviedčam, že keď nepoznáš minulosť, nepochopíš budúcnosť.

Dorota Sadovská Čítajte aj Výtvarníčka Dorota Sadovská: Cez monitor sa nám pohľady nestretnú

Ako možno výstavu vidieť?

Otvorená bola veľmi krátko, asi tri týždne, ale pripravili sme 3D prehliadku – divák sa môže po výstave pohybovať. Bol som tam nedávno s fotografom Jurajom Fifikom a musím povedať, že v reáli to má celkom inú silu. Pôsobí aj génius loci, dielo ožíva v kontakte s človekom. Po skončení sa uchová v autorskom depozite, ale dúfam, že čoskoro ju zasa niekam posuniem.

Súčasťou expozície sú teda zaujímavé práce výtvarníkov, ktorí tiež reflektovali dejiny a historické postavy. Ktoré z nich by si mali diváci najmä všimnúť?

Všetko je zaujímavé a medzi sebou komunikuje, ale teší ma, že sa nám podarilo zohnať z galérií také skvosty, ako napríklad obraz mladého Hodžu od Jozef Božetecha Klemensa, Štúra od Jiřího Kollářa, ktorý je nakreslený z fotografie, obraz Jána Francisciho ako liptovského župana od Petra Michala Bohúňa a malý obraz od Bohúňa, kde je Ján Francisci ako kapitán slovenských dobrovoľníkov a ďalší Bohúňov obraz Zhromaždenie slovenského ľudu z jari 1848 pri čítaní Memoranda slovenského národa. Na výstave sú aj fotografie miestneho výtvarníka Martina Martinčeka a od neho cyklus fotografii V krajine SNP, sú tam aj diela Janka Alexyho, ktorý sa zaslúžil aj o založenie liptovskej galérie.

Matúš Maťátko:Ľudovít Velislav Štúr... Foto: Juraj Fifik
stur Matúš Maťátko:Ľudovít Velislav Štúr (Spravodlivosť, ľudskosť, sloboda 1848), after František Kolář, 2018-2019

Ako ste sa rozhodovali, čo zaradíte?

Výber sa ukazoval postupne. Najprv som to plánoval len po Bohúňa, ale ukázali sa spolupútnici a nasledovníci. Tak som použil diela od Fullu, Sokola, Galandu. Pribudli aj tvorcovia jánošíkovského mýtu, sochári ako Ján Kulich, Alexander Trizuljak, Miroslav Ksandr, Alfonz Groma a Jozef Kostka.

Zaradili ste aj Jána Kulicha?

Viem, že je hodnotený rôzne, pre kurátorov je to kontroverzná postava, ale keď ho hodnotím ako tvorcu, jeho prácu, tak ten jeho Jánošík je sochársky kvalitný. Nie je to provokácia, je to prieskum výtvarného umenia a dejín. Môže to vyzerať kontroverzne, ale prečo nie? Veď treba priestor na vytváranie otázok, na diskusie. Niektoré veci sa chcú z dejín akoby vymazať, ale prečo?

Cítite sa dobre na Liptove? Máte niečo so stredným Slovenskom? Ste z umeleckej rodiny?

Som Bratislavčan. Nie som z umeleckej rodiny, ale odmalička som hrával na husliach, až na strednej škole som sa našiel a rozhodol som sa pre výtvarný smer.

Výstava v Mikuláši bola od 27. novembra do 17. apríla, dá sa ešte vidieť?

Na stránke galérie je k dispozícii 3D on-line prehliadka, ktorú môže návštevník vidieť kedykoľvek.

Matúš Maťátko

Matúš Maťátko Foto: Dorota Holubová
Matúš Maťátko Matúš Maťátko

Narodil sa 16. novembra 1984 v Bratislave. Študoval na SSUŠ propagačné výtvarníctvo, potom na VŠVU na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie u prof. Dušana Kállaya. Doteraz vytvoril vizuály k takmer desiatke kníh a pre množstvo časopisov – Včielka, Zornička, Slniečko, no najmä pre Príbehy 20. Storočia, ktoré vydáva Post Bellum SK. Zaoberá sa aj veľkoplošnou maľbou, aj grafikou (jeho diela Anjeli sú napríklad na dome na Mariánskej ul. V Bratislave Stvorenie na Jakubovom námestí a Džin z fľaše vypustený vo foyer Novej Cvernovky alebo v areáli 4D Gallery v Galante. Zaoberá sa aj priestorovými objektmi (súsošie Za večnú slávu, ktoré bolo vystavené aj na festivale Pohoda aj na prehliadke Socha a objekt).

Na aktuálnej výstave Biela-modrá-červená. Epopeja sa zameral na československú a slovenskú históriu. Veľké udalosti dejín spracoval netradičným spôsobom, zmiešal tradičný typ grafiky – linoryt a drevoryt – s komiksom, iróniou a jazykom počítačových hier. Venuje sa námetom a symbolom, ktoré sú vryté v našom podvedomí – Svätoplukove prúty, robotnícke päste, skrížené kladivá a kosáky, dvojkríže, samopaly, vatry, pochodne. V jeho diele dostali podobu anekdoty, komédie, inokedy frašky aj tragédie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dejiny #Matúš Maťátko #Biela-modrá-červená #Epopeja