Výstava rozpráva príbeh Bratislavy rokov 1944 až 1964, jej obyvateľov a štvrtí, ktoré v súčasnosti už neexistujú. Pripomína časy tesne po vojne, keď sa mesto spamätávalo a začalo vytvárať svoju novú tvár. „Viac ako tridsať fotografií mapuje dianie v centre Starého Mesta. Je zaujímavé a inšpirujúce pozorovať, ako sa miesta a samotný život zmenili,“ približuje starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Kurátor výstavy Norbert Šlachta zostavil výstavu predovšetkým z fotografií z miest z úzkeho centra Bratislavy. „Bolo kľúčové vybrať zaujímavé historické fotky, aby si v nich ľudia vedeli nájsť svoje vlastné momenty zo života,“ poznamenal. Súčasťou výstavy sú tak napríklad fotografie Vydrice či z kultúrneho života vo vtedajšom PKO.
Karol Kállay sa narodil 26. apríla 1926 v Čadci. Celú svoju životnú dráhu venoval fotografii, jeho talent sa najviac prejavil vo fotografickej reportáži. V roku 1989 pripravil putovnú výstavu o následkoch zemetrasenia v Arménsku. Neskôr fotografoval reportáže v Egypte, Thajsku, Tunise, Maroku, Portugalsku, Austrálii a na Kube, ale aj v USA, Jemene, Dubaji, Indonézii, Malajsku a Grécku.
Bol členom Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (FIAP) vo Švajčiarsku, ktorá mu udelila titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l'Art Photographique). Získal tiež Zlatý odznak Zväzu slovenských fotografov. Prezident SR mu v roku 1998 zapožičal Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo v oblasti umeleckej fotografie. Publikácie Pieseň o Slovensku a Los Angeles získali okrem iných ocenení aj Cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta.
Karol Kállay zomrel v 4. augusta 2012 v Bratislave vo veku 86 rokov.