Krásne drzý macher
Už základná informácia, ktorou Danubiana na výstavu pozýva, je atypická. Jej autor, práve Vladimír Beskid, opisuje žartovne svoje zoznámenie s umelcom a spoluprácu s ním ako nepokojnú jazdu: „Zoznámenie sa s Viktorom Frešom bolo rýchle a prudko explozívne. Asi pred 15 rokmi mi zavolal začínajúci umelec do galérie a uviedol stručne: Chcem mať u vás výstavu. Na otázku kedy, bola odpoveď krátka a pekelne sebavedomá: No, o tri mesiace. Tak aj bolo. Nasledovalo stretnutie a mňa zaujal tento krásne mladý a krásne drzý, nakrátko ostrihaný macher, jeho rebelský postoj aj jeho vizuálne práce. Tak sa zrodila naša dlhoročná až chorobne vleklá spolupráca a spoluputovanie na výbušnej ceste za dobrodružstvom umenia. Stalo sa z toho priateľstvo dvoch hromotĺkov; pokrvné bratstvo mongoloidného Bratislavčana a zaujatého perohryza zo Spiša. Nasledovali nielen výstavy a texty, ale aj turbulentné časy, nekonečné debaty o súčasnom umení, daromné hádky o našej „malo mocnej“ scéne a kyslom galerijnom prostredí. Vždy pri minerálke a kole light. Nakoniec sme sa dohodli, že stôl má štyri nohy, a predsa sa potkne, teda umelci nemusia rozumieť vlastnému umeniu a že kunsthistorici „machu picchu“ vedia o vizuálnom umení. To nás asi vzájomne posilňovalo a udržiavalo v chode. Postupom času sa z mladého búrliváka stal milý taťuldo a tvorca kultového Niemanda. Vždy ma však prekvapovali jeho nové riešenia, absurdné situácie či razantné objekty. Po smrti otca Fedora sa Viktor čoraz hlbšie ponáral do histórie a archívu vlastnej rodiny a táto výstava prináša jeho úlovky a trofeje. Je výsledkom jeho skomprimovanej rodinnej a osobnej pamäti.“
Čítajte aj Ako vidí dejiny výtvarník Matúš Maťátko. Maľuje Štúra, gorilu, leva aj živú fakľu
S názvom pomohli aj kengury
Už z tejto vtipnej pozvánky vidno, že sa do Danubiany na Frešovu výstavu oplatí zájsť a zoznámiť sa s jeho tvorbou i pohľadmi na život, spoznať jeho myslenie a cítenie. Umelec sa narodil 24. júna 1974 v Bratislave a venuje sa okrem výtvarného umenia tiež hudbe, fotografii a rôznym iným aktivitám. Má aj zmysel pre humor a hodnotenia jeho tvorby, či formulácie vlastných programov a projektov, bývajú tiež vtipné. Napríklad, že má grandiózne Ego (založil aj umeleckú skupinu Egoart), ale to sa prejavuje v kombinácii s odzbrojujúcou sebaironickou pokorou. To je tiež sympatická kombinácia, najmä ak nechýba humor a podnetná kritickosť.
Opýtali sme sa Viktora Freša, či je s výstavou spokojný a prečo ju túžil mať práve v Danubiane. „Lebo Danubiana si zaslúži dobré výstavy a nielen primitívne útoky závistlivých inštitúcií a neúspešných kurátorov a umelcov. A okrem toho, je to nádherný priestor, asi jediný svojho druhu na Slovensku. Výstava bola robená na mieru Danubiane a som vďačný za tú príležitosť.“
A názov? Mal Frešo pre výstavu vymyslených viac názvov? Kto prišiel na Family vintage, na pomenovaníe naznačujúce, že ide o niečo pretrvávajúce a kvalitné? Čo o názve rozhodlo? „Výlet v Austrálii s mojou ženou. Tam som názov spolu s ňou vymyslel, myslím, že aj kengury mi pomohli.“ Páči sa výstava aj Frešovej rodine? Patrí do nej aj režisér Paľo Bielik, ktorý bol jeho starým otcom a žil v rokoch 1910 – 1983. Ktovie, čo by na výstavu povedal. Ocenil by ju? „Neviem, toto je otázka trošku sci-fi pre mňa. Možno hej, možno nie, je to v zásade jedno, aj tak už od roku 1983 ubehlo veľa vody.“
