Predstavuje 34 serigrafií z rokov 1977 až 1987, teda z posledného tvorivého obdobia svetoznámej ikony pop artu s rusínskymi koreňmi.
„Mohli by sme povedať, že výstava reprezentuje vrcholné obdobie Andyho Warhola. Ale nie je to tak, pretože v jeho tvorbe je tých období viac a každé má unikátne diela. Vystavené obrazy vznikli päť až desať rokov pred jeho smrťou. Je to výborná kolekcia autentických diel zo súkromnej zbierky. Časť z nej sme isté obdobie vystavovali aj v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach,“ povedal kurátor pre Pravdu.
Expozícia predstavuje osem Warholových cyklov vo všetkých farebných variáciách, čo je vzácnosťou. Nebýva totiž zvykom vystavovať ich naraz.
Hľadanie pod povrchom je vzrušujúce
„Všetko je limitované časom, aj životnosť mojich obrazov. Ak chcete niečo vedieť o Andym Warholovi, pozrite sa na moje obrazy. Na povrchu je všetko, pod povrchom už nič,“ povedal útly chlapík so striebornou parochňou. Jeho slová provokujú návštevníka, aby hľadal aj pod povrchom.
Vítajú ho Warholove portréty Edwarda Kennedyho a čiernej Kráľovnej Ntombi Twala. Zrak magnetizuje Kolínska katedrála posypaná diamantovým práškom aj Svätý Juraj s drakom, odkazujúci na obraz renesančného majstra Paola Uccella. Atmosférou stredoveku pulzuje Svätá Apolónia, ktorej konkurujú portréty veľkého nemeckého básnika Goetheho. Kontroverzne môžu na našinca pôsobiť štyri obrazy z cyklu Kladivo a kosák, pripomínajúce časy panovania strany, ktorej boli symbolom. Vtipne sa s nimi pohráva.
Nevšedný zážitok ponúka Kamufláž. Cyklus, ktorý vytvoril Warhol krátko pred smrťou. Pod farebnými škvrnami ukryl diela starých majstrov, ktoré sotvakto dokáže odhaliť. „S pomocou výtvarno-výrazových prostriedkov komunikuje so smrťou, akoby v očakávaní, že už je blízko. Plátna zámerne prekrýva sieťotlačou a tvarmi kamufláže, akoby v snahe zakryť aj tak už veľa tajuplného o sebe, svojom diele i svete,“ vysvetlil Michal Bycko.
Zlý Warhol neexistuje
Na výslnie sa Andy Warhol dostal po tom, čo si jeho obrazy všimol obchodník s umením Leo Castelli. Už v 60. rokoch 20. storočia sa dobre predávali. A ich cena neustále rastie. Za viac ako 70 miliónov dolárov zmenila nedávno majiteľa jeho Zelená nehoda.
„Vždy som vnímal Warhola ako komplexne živé médium, kde najväčším umením bol on sám. Keď som si prečítal jeho Diár, s prekvapením som zistil, že ide o človeka, ktorý je protipólom Andyho Warhola – superstar,“ spomenul Michal Bycko a pokračoval: „Jeho život a tvorba tvoria nedeliteľný celok, akési konceptuálne divadlo, kde dramaturgom, režisérom i hercom – hlavnou postavou je jediná osoba – Andy Warhol. Všetci ostatní, ktorí sa v ňom mihnú, sú iba obyčajní štatisti.“
Spomenul aj to, ako istý redaktor skomolil umelcovo priezvisko Warhola na Warhol na začiatku jeho kariéry. „Dobrý nápad, pretože moje meno sa mi nikdy nepáčilo… Teraz to vyzerá lepšie pre superstar,“ reagoval na redaktorovo ospravedlnenie Andy Warhol.
V roku 1968 do jeho života dramaticky zasiahol neúspešný pokus o atentát. Ateliér Factory, vždy plný umelcov aj príživníkov, sa začal vyprázdňovať. Muž, ktorý o sebe tvrdil, že je komerčný umelec, lebo dokáže svoje umenie predať, sa utiahol do ústrania. „Keď zomriem, nechcem po sebe zanechať žiadne rezíduá. Chcem zmiznúť,“ vyhlásil umelec, ktorý zomrel po banálnej operácii žlčníka. Mal 58 rokov. Jeho túžba sa nesplnila.
„Nie každý Warhol je dobrý Warhol, ale zlý neexistuje,“ povedal umelcov kolega, abstraktný expresionista a pop artista Robert Rauschenberg. Stretnutie s dielami Andyho Warhola, ktoré budú v Galérii mesta Bratislavy vystavené do 4. septembra, dáva jeho slovám za pravdu.
