Na oblohe sa odohrávajú zázraky

Názov Zlatá hra vymyslel kurátor Laco Teren pre výstavu fotografií Táne Hojčovej. "Názov pochádza zo stredoveku, kedy sa alchymisti pokúšali vyrábať zlato," povedala invenčná fotografka. V Považskej galérii umenia v Žiline predstavuje výber z voľnej tvorby posledných rokov - 56 veľkoformátových fotografií. Portréty, príroda, mesto, obloha - to sú témy, ktorými sa Táňa Hojčová zaoberá už roky.

22.08.2011 05:00
Táňa Hojčová: Teatro mundi (výrez)
Táňa Hojčová: Teatro mundi (výrez)
debata

„Mám rada fyziku a fyzikálne javy, pretože sú o zázrakoch. Na oblohe sa deje veľa fyzikálnych javov,“ vysvetlila autorka, prečo už 30 rokov fotografuje oblohu a pokračovala: „Kedysi ľudia pozerali na oblohu a podľa nej poznali svetové strany alebo čas. Okrem technických údajov, ktoré môžeme z oblohy vyčítať, sa na oblohe odohrávajú aj krásne optické javy – farebné oblaky, dúhy, rôzne koróny, haló, polárna žiara… Dnes už ľudia nedvíhajú hore hlavu, lebo majú prístroje, ktoré im hovoria, koľko je hodín a kde sa nachádzajú. No ja sa stále pozerám hore, do nekonečna.“

Pri pohľade na jej „astronomické“ fotografie návštevník aj zaľutuje, že dovtedy nebol svedkom zázrakov, o ktorých hovoria Hojčovej fotografie. „Fascinuje ma aj tma a všetko, čo sa v noci na nebi odohráva. V úvode katalógu Laco Teren napísal: … o tom, ako sa ľudia pripravili o hviezdnu oblohu, a tým aj o morálny zákon v sebe. Ako im túžba po svetle a osvietenosti zobrala to najhlbšie svetlo, ktoré si každý nosí v sebe, a ktorého dvojník svieti kdesi na oblohe, na tej, na ktorú už kvôli tisícom zbytočných svetiel nedovidíme,“ povedala Táňa Hojčová.

Fotografuje odmalička. Ani si nepamätá, koľko mala, keď dostala prvý fotoaparát. „Vždy som bola technický typ a môj otec bol na mňa hrdý, lebo som mala rada fyziku a optiku,“ spomenula autorka. Fyziku chcela aj študovať, zaujímal ju vesmír a pohrávala sa s myšlienkou stať sa kozmonautom. „Keď som v 70. rokoch mala ísť na strednú školu, okolnosti mi nedovolili ísť na gymnázium. Vtedy sa rodičia rozhodli, že bude jediné riešenie bude, keď pôjdem študovať umelecký smer. Tak som si vybrala ten najtechnickejší, fotografiu,“ spomenula autorka.

Na pražskej FAMU boli jej spolužiakmi Stano, Švolík, Prekop, Župník a ďalší tvorcovia slávnej slovenskej novej vlny. „Boli sme kamaráti a myslím, že dodnes sme. Vždy som robila inú fotografiu ako oni,“ pripomenula Táňa Hojčová. Na rozdiel od nich nerobí inscenovanú fotografiu, ale veľmi originálne objavuje iné svety. Napríklad aj prírodu či mesto. Jej fotografie sú svetelné roky vzdialené od tých, čo si ľudia nosia z dovolenkových výprav.

„Najdôležitejšie pri fotografovaní prírody, ale aj mesta je to, že si musíte nájsť krásny záber. Počkať na počasie a postaviť sa tak, aby svetlo išlo smerom, ktorý prírode najviac pristane. A hlavne dopredu musíte vedieť, čo chcete fotografovať. Nepracujem tak, že niekam prídem a fotografujem, čo vidím. Väčšinou si obraz dopredu premyslím, idem ho hľadať. Hľadám dovtedy, kým ho nenájdem,“ dodala Táňa Hojčová.

Dialóg o zázrakoch, kráse a živote ponúka výstava Zlatá hra v Považskej galérii umenia v Žiline do 28. augusta. Patrí k tým, ktoré rozhodne treba vidieť.

debata chyba