Predstavujete tvorbu ilustrátorov z viacerých krajín ako pred dvoma rokmi. Je to dôležité?
Chceme zvýšiť medzinárodnú prestíž Bienále ilustrácií Bratislava. Aj preto sa snažíme pritiahnuť krajiny, ktoré majú výborných ilustrátorov, v Bratislave však dlhšie chýbali. Tento rok pribudli autori zo Spojených štátov, Číny, Izraela, Indie, Indonézie, Kanady, Rumunska, Gruzínska a Čiernej Hory. BIB hľadá v oblasti knižnej ilustrácie špičkovú kvalitu, a tým je vo svete unikátny a vnímaný ako číslo jeden.
Nie sú slová o unikátnosti len hladkaním slovenského ega?
Bez štyridsiatich štyroch rokov existencie BIB-u, počas ktorých sa v Bratislave vystriedali stovky špičkových ilustrátorov, teoretikov a vydavateľov, by boli dejiny obrázkovej detskej knihy inakšie. V diskusiách hľadali, čo je kvalita a čo komercia. Na veľtrhu detskej knihy v Bologni nám taliansky teoretik Livio Rossi povedal, že BIB dal svetu veľkú lekciu v novej vizualite knihy tým, že postavil ilustráciu na piedestál špičkového výtvarného umenia. Dovtedy sa brala len ako doplnok textu alebo úžitková disciplína. A BIB povedal, že deťom by malo patriť to najlepšie v umení, pretože od toho sa odvíja estetické vnímanie aj výchova.
Ovplyvnil za tie roky BIB nejako aj svet knihy?
V Československu ilustrovali knihy špičkoví výtvarníci a ilustrácie boli na špičkovej úrovni. Dovtedy to na Západe nebolo zvykom, potom však aj tam začali knihy ilustrovať inak. BIB robí skromnú a pokornú službu umeniu, ktorá má úžasný prínos pre celý svet. Viackrát sa pokúsili urobiť niečo podobné v zahraničí, vo Francúzsku, Portugalsku aj Japonsku. Najvýznamnejšie bienále ilustrácií sú dnes len dve – v Bratislave a Bologni.
Takže BIB má konkurenciu, nie?
Všetci, čo prichádzajú do Bratislavy zo zahraničia, hovoria, že Bologna je komerčná aj umelecká, BIB je len umelecký. Stephen Larssen z Dánska chodí na BIB už dvadsať rokov. Povedal, že na knižnom veľtrhu v Bologni cíti za kulisami veľký tlak a lobing nadnárodných vydavateľstiev na ocenenia. Nemecká porotkyňa Renate Raecke zas povedala, že na BIB-e ide o čisté umenie. Ocenené ilustrácie reprezentujú najvyššiu kvalitu a sú posolstvom pre svet.
Prečo ste sa tento rok rozhodli pre tému – ilustrácia vo svete nových médií?
Stala sa leitmotívom aj preto, že čím ďalej, tým viac je ilustrátorov, ktorí pracujú s počítačom a výstupom je počítačová ilustrácia. Na predchádzajúcom ročníku BIB-u ich bola štvrtina. Realita je jednoducho taká, že klasická ilustrácia sa ocitla v 21. storočí vo svete nových médií rovnako ako iné výtvarné disciplíny. Aj v rámci sympózia budeme skúmať, ako sa v situácii elektronických obrazov ilustrácia mení a transformuje.
Odrazí sa téma BIB-u aj vo výstavnom priestore?
Návštevník vstúpi do sveta rozprávkových kníh. Urobili sme portál zo zlatej brány, ktorý je vystavaný z ocenených ilustrácií. Odtiaľ vedie cesta do inej dimenzie audiovizuálnych diel. Dokončujeme zostrih zo všetkých ročníkov BIB-u, ktorý sa bude premietať v zadnom pláne za zlatou bránou. Ale aj animované a kreslené filmy, lebo už v inštalácii chceme ukázať, že nám ide o prienik ilustrácie a nových médií, ktorými sú aj audiovizuálne diela.
Na rozdiel od predchádzajúceho tento ročník vystavuje „plný počet“ – 15 slovenských ilustrátorov. Prebudili sa vydavateľstvá?
Situácia vo vydávaní kníh sa trochu zlepšila. Je viac vydavateľov a mám pocit, že sa zviechame z krízy, ktorá bola päť-desať rokov po revolúcii dosť citeľná. Ale jednoducho je tu viac ilustrátorov, aj mladých, ktorí končia školy a dostávajú možnosť sa realizovať. Situácia sa stabilizovala a v medzinárodných cenách máme opäť rovnocenné slovo.
Nepracujú slovenskí ilustrátori častejšie pre zahraničné vydavateľstvá?
Samozrejme. Vydať obrázkovú knižku znamená pre vydavateľa dosť veľké finančné náklady. Štátne vydavateľstvá odišli a jednoducho sa musí naakumulovať kapitál. Rozprávala som sa s Dušanom Kállayom, ktorý povedal, že by veľmi rád robil pre slovenských vydavateľov. Možno aj zadarmo, pretože mu nemôžu dať honorár čo vydavateľ na Taiwane alebo v Japonsku. Stále je slovenských vydavateľov málo, ale napríklad Buvik vydá každý rok obrázkovú knižku a osloví špičkového ilustrátora.
Laureátka Zlatého jabĺčka z minulého BIB-u Martina Matlovičová sa tentoraz neprihlásila. Nie je to škoda?
Nominačná výstava bola otvorená pre všetkých slovenských ilustrátorov. Ak sa niekto rozhodol, že sa nezúčastní, je to jeho osobná vec. Každý má možnosť voľby.
Prečo tento rok obohatí BIB aj festival alternatívnych a bábkových divadiel?
BIB je výstava ilustrácií z celého sveta, dôležité však je, aby to bol aj festival umenia pre deti. Aby priestory Domu umenia žili detským smiechom, veď bude trvať dva mesiace a návštevnosť býva veľká. Okrem divadelných predstavení sú pripravené aj autogramiády, besedy s ilustrátormi a rôzne interaktívne súťaže.
