S nápadom oživiť námestie, na ktorom bol jeden z prvých mítingov novembrových udalostí, prišlo občianske združenie Verejný podstavec. Minulý rok ho založili sochári Dalibor Bača, Tomáš Džadoň, Michal Moravčík a Martin Piaček. Sú nespokojní s tým, že na Slovensku – ako aj v ďalších postkomunistických krajinách – sa sochy do verejného priestoru robia bez súťaží. Na priamu zákazku. A bez ohľadu na kvalitu.
Synonymum útlaku a neslobody
V stredoveku tu boli vinice. Názov Firšnál vznikol z nemeckého slova Fürstenallee, teda Kniežacia aleja. Často sa používalo aj slovo Sahara, pretože na veľkej ploche sa víril prach a piesok. Do roku 1939 to bola periféria. Ožívala ľudovými zábavami, kolotočmi, slávnosťami a zhromaždeniami. Dnes je to najväčšie bratislavské námestie.
„Námestie slobody sa počas svojej histórie stalo svedkom mnohých politických a spoločenských aktivít a bolo postihnuté reprezentáciou viacerých ideológií,“ povedala pedagogička Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová. Prevalcovali ho dve totality – v čase slovenského štátu po ňom pochodovali gardisti, za socializmu tam oslavovali Víťazný február, pionieri skladali sľuby, vojaci prísahu. „Námestie slobody je tak námestím našej kolektívnej pamäti, pretože je, paradoxne, na základe svojho staronového názvu synonymom útlaku a neslobody,“ zdôraznila Koklesová.
Po tom, čo v roku 1991 vyletela do vzduchu Bártfayova socha Klementa Gottwalda (rozobrať sa nedala, mala stáť na večné časy), sa na Námestí slobody takmer nič nezmenilo.
Namiesto bronzu svetlo
Žiadny bronzový či kamenný pamätník. Cieľom projektu Bod 0 je dočasná intervencia. „Hľadala som niečo, čo nebude zaťažovať námestie. Uvažovala som, že by som mohla urobiť nejaký prírodný jav. Tornádo by bolo divadlo, ktoré by sa mohlo pravidelne opakovať,“ povedala originálna výtvarníčka a vedúca ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave Ilona Németh.
„Chcel som postihnúť zmeny, ktoré sa na námestí udiali,“ povedal Krištof Kintera. Rozhodol sa na námestí umiestniť jukebox. „Za jedno euro by si mohol každý, kto prekoná zopár schodov, vybrať niečo z playlistu. Určite tam bude Sex Pistols, ale aj Beethoven, štekot psa či volanie muezína,“ dodal český umelec.
Poľský sochár Pawel Althamer vymyslel akciu. „Priestor nefunkčnej fontány by ovládli školáčikovia. Išlo by o jednorazovú akciu, v prípade záujmu by sa mohla opakovať,“ vysvetlil svoj projekt.
„Bola by to prostá anekdota,“ povedal maďarský výtvarník Szabolc KissPál o svojom projekte Kráľovský pahorok naopak. Vykopanú hlinu by distribuoval na pôvodné miesta, z ktorých ju kedysi do Bratislavy priviezli. „Nasvietený strom uprostred fontány. Reflektory by pripomínali mesiac. Vznikol by tak priestor na komunikáciu,“ vysvetlil zámer svojho druhého projektu.
„Bolo by dobré, keby sme sa z Bodu 0 dostali postupne do bodu 1, 2, 3 a 4. Teda keby sa nám podarilo projekt zrealizovať,“ dodal Martin Piaček zo združenia Verejný podstavec.
Návrhy projektu Bod 0 sú vystavené v bratislavskej Galérii Krokus ešte dnes. Nájdete ich aj na stránke www.krokusgaleria.sk.
