Minulý rok uviedol festival viac ako 40 výstav, tento rok ich bude len 26. Čo sa stalo?
Je to otázka peňazí. Mesiac fotografie robíme už 20 rokov. Vybudovali sme si renomé, ktorým sme sa dostali do zoskupenia veľmi dobrých a dôležitých festivalov v Európe. Ak by sme zľavili z kvality, môžeme z neho vypadnúť. Lepším riešením je za menej peňazí menej výstav.
Čo grant z ministerstva kultúry?
Minulý rok sme dostali grant vo výške 45-tisíc eur. Tento rok nám ho znížili po tom, čo mal Mesiac fotografie 5 hviezd, veľkú výstavu slovenskej fotografie a stotisícovú návštevnosť. Keby znížili rozpočty všetkým, nič sa nedá robiť, nie sú peniaze. Ale ak niekto dostane na fotografické akcie z nuly 12-tisíc a my 28-tisíc, teda o 17-tisíc menej než vlani, tak sa pýtam – kde sú kritériá?
Keď Mesiac fotografie pred 21 rokmi začínal, nemal v Európe toľko konkurentov. Neoberajú ho festivaly vo Viedni či v Moskve o autorov i divákov?
Na začiatku sme boli jedným z mála festivalov v strednej a východnej Európe, aj na tom sme si budovali renomé. Pred mesiacom som bol v Poznani a pýtal sa, či príde do Bratislavy 40 študentov. Povedali: Už je to problém, lebo dva týždne pred vami budeme v Bielsku-Bialej, kde je tiež veľmi dobrý festival. Počet festivalov v našom regióne sa rozšíril a je omnoho ťažšie dosiahnuť, aby ľudia, čo sem prídu, mali čo vidieť.
Na drahú výstavu World Press Photo peniaze máte, nie?
Tých 14-tisíc eur zaplatia sponzori. Divákov oslovuje veľmi široké spektrum – je tam politika, príroda, šport, dramatické situácie zo sveta… Je to obraz, ktorý nepotrebuje dve strany výkladu, o čom to je. Ľudia rozumejú dráme, ktorá sa odohráva v Sudáne alebo na Haiti, a stotožnia sa s tým, čo sa na fotografii odohráva. Alebo keď vidia nejakú športovú fotografiu, povedia si: Ako je možné, že to niekto dokázal! A to ich priťahuje.
Ešte pred mesiacom bolo v prospekte aj meno francúzskeho fotografia Edouarda Boubata. V programe už nie je. Prečo?
Boubat je veľmi dobrý autor. Pôvodne jeho syn pýtal za výstavu 1 500 eur. Ešte v júni tam kolegyňa išla a vybrala 30 fotografií. Začiatkom októbra zavolal, že chce 6-tisíc eur. To sme si dovoliť nemohli, žiadny francúzsky podnikateľ nám nedá ani euro.
Kto bude hviezdou Mesiaca fotografie?
Z nášho prostredia je to Jan Saudek. Nielen vo fotografickom, ale aj v kultúrnom kontexte funguje už viac ako 20 rokov a poznajú ho aj ľudia, ktorí v živote nevideli jeho výstavu. A súčasne je to autor, ktorý je dôležitý pre dejiny fotografie.
Čím je dôležitý?
Má čosi z barokového, opulentného, bohatého a súčasne erotického sveta. Niekedy aj trochu komického a melodramatického. V 70. a 80. rokoch to bolo unikátne, vo fotografii sa objavilo čosi, čo bolo predtým akoby zakázané a kurátori to nemali radi. Bola tu buď prísna humanistická dokumentárna fotografia, alebo konceptuálna, teda starostlivo prešpekulované minimalistické veci. A Jan Saudek robil veľmi výrazné zmyselné fotografie.
Po retrospektíve Karola Kállaya predstavujete jeho tvorbu znova. Čo ste objavili?
Vlani bol na Mesiaci fotografie Martin Parr, ktorý pripravuje publikáciu 100 najlepších fotografických kníh. Keď si v našej knižnici prezeral knihy, zbadal Kállayov Deň plný zázrakov, ktorý vyšiel v roku 1962. Originál zháňal pol roka. Za knihu, ktorá v čase vydania stála asi 25 korún, zaplatil 500 eur. Povedal, že tento projekt Karola Kállaya bude medzi 100 najlepšími fotoknihami sveta. Keby do Bratislavy neprišiel, nikdy by sa tam nedostala.
A prečo Kállayova výstava Moja Bratislava?
Je to výborný projekt o Bratislave v rokoch 1944 až 1964. Karol Kállay je jednoducho skvelý reportér. Ukazuje oblúk vývoja mesta od jeho devastácie 2. svetovou vojnou cez jeho rekonštrukciu a prvé prejavy totalitného systému – ako až humorno-komické spartakiády či prvé máje – až po výstavbu sídlisk, ktorá Bratislavu úplne zmenila. Je to výborná kompaktná správa o tom, ako sa zmenilo jedno mesto.
Čo považujete za objav 21. ročníka?
Výstavy portugalskej fotografie. Bol som rád, keď riaditeľ Centra obrazu v Brage Rui Prata povedal, že pripraví prierez vývojom portugalskej fotografie od konca 19. storočia do pádu Salazara v roku 1974. A zároveň veľkú výstavu súčasnej fotografie.
Mesiac fotografie predstaví aj niekoľko vysokých škôl. Aký je váš zámer?
Pre slovenskú fotografiu je dôležité, že v septembri 1991 vznikla Katedra fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bolo to laboratórium, ktoré vychovalo veľa dobrých autorov. Dovtedy Slováci študovali len na pražskej FAMU. Tím kurátorov Ľubo Stacho, Jana Hojstričová, Bohunka Koklesová pripravili výstavu Mladé médium. Na to sme nabalili výstavu FAMU ako príbuznej školy, ktorá bratislavskej prechádzala. A potom je tam škola z Lodže, Budapešti a fínske školy, ktoré sú teraz veľmi populárne. Je dôležité ukázať, akou cestou prešla fotografia za 20 rokov, ako o nej rozmýšľajú mladí a niekedy aj ich pedagógovia.
