Proti smrti bojoval Weiner-Kráľ umením

Umenie je boj proti smrti. My už dávno nebudeme, keď naše diela ešte budú rozprávať o nás a našej dobe. Výrok Imra Weinera-Kráľa, jedného z najoriginálnejších maliarov slovenského surrealizmu, potvrdil čas. Jeho obrazy rozprávajú nielen o ňom a dobe, v ktorej žil. Krehkými príbehmi oslovujú aj súčasníkov, aj desaťročia po umelcovej smrti.

11.11.2011 07:00
debata

K 110. výročiu narodenia Imra Weinera-Kráľa odhalili v jeho rodnom meste – Považskej Bystrici – bronzový pamätník (z ateliéru sochára Milana Lukáča). A v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského otvorili výstavu. Pod názvom Medzi snom a skutočnosťou predstavuje výber z tvorby. V kolekcii 111 plátien invenčného maliara, ktorého očaril surrealizmus, je aj jeho Autoportrét. Za sklami okuliarov zvedavé oči, v ústach kvet, na líci stopy rúžu po bozku ženy. Na holi sa vznáša mladá matka s dieťatkom v náručí (a pripomína slovenskú madonu).

Imrich Weiner-Kráľ: Opustený dom (1967) Foto: GMAB
Imrich Weiner-Kráľ: Opustený dom (1967) Imrich Weiner-Kráľ: Opustený dom (1967)

„Výtvarné myslenie a umelecký prejav Imra Weinera-Kráľa boli poznamenané úsilím spojiť lásku k Francúzsku s láskou k rodnému Slovensku. Zomknúť dva nezlučiteľné svety – francúzsku kultúru a slovenskú tradíciu,“ povedala kurátorka Dagmar Srnenská. Treba dodať, že to dokázal a veľmi originálne. „Chcel nájsť vzťah medzi snom a skutočnosťou, spomienkou a realitou, prírodou a človekom, spoločnosťou a národom,“ pokračovala kurátorka.

Mal osemnásť, keď začal študovať architektúru na Vysokom učení technickom v Prahe a paralelne aj maliarstvo na Umelecko-priemyselnej škole. Z Prahy po roku prestúpil na düsseldorfskú Akadémiu výtvarných umení. „Rozhodujúce však bolo preňho štúdium na École des Beaux-Arts a Akadémii Colarossi v Paríži,“ vysvetlila Dagmar Srnenská.

Písal sa rok 1924 a metropola na Seine žila avantgardami. Weiner-Kráľ sa zoznamuje v Georgeom Braquom a Marcom Chagallom. V tom istom roku vychádza Surrealistický manifest André Bretona. Podnety surrealizmu veľmi rýchlo odviedli Weinera-Kráľa od inšpirácie expresionizmom a kubizmom, ktoré ho zaujali po príchode do Paríža. Myšlienky nového avantgardného hnutia priviezol na Slovensko. V polovici 30. rokov 20. storočia us­poriadal s maliarom Františkom Malým v Bratislave prvú surrealistickú výstavu.

V roku 1938, keď Adolf Hilter ovládol Nemecko, podrobil si Rakúsko a schyľovalo sa k druhej svetovej vojne, odišiel do Paríža. Pridal sa k protifašistickému odboju a prijal pseudonym Kráľ, ktorý neskôr používal ako druhé priezvisko.

„Osobitou modifikáciou surrealizmu sa v maliarskom prejave Weinera-Kráľa prelínajú rozličné perspektívy obrazového priestoru, časové roviny, zažité skúsenosti aj snové predstavy. Už v období parížskeho pôsobenia si vytvoril model asociatívne viazanej reality, v ktorej využíval simultaneitu pohľadov do krajiny, na človeka a ženu, spätú s prírodou,“ pripomenula kurátorka a dodala: "Vo svojej tvorbe rád vyjadroval vzťah medzi reálnom a ireálnom, zobrazoval príbehy, odzrkadľujúce minulosť a súčasnosť, spojenia lásky a rozchodu.

Keď v roku 1950 vypovedalo Československo francúzskych diplomatov, Imra Weinera-Kráľa z Paríža vyhostili. Pohyboval sa potom medzi Prahou a rodnou Považskou Bystricou, aby sa v 60. rokoch natrvalo usadil v Bratislave. V nej maliar, ktorý miloval Paríž a krásne ženy, 11. augusta 1978 zomrel.

Magický svet obrazov Weinera-Kráľa, v ktorom sa stretáva sen so skutočnosťou, je plný nevšedných príbehov. Potešenia i smútku. Vstúpiť doň možno do 4. decembra. Dovtedy potrvá jeho výstava v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského, ktorá ponúka nekaždodenné stretnutie s originálnym umením.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba