Výstava zavedie návštevníkov viac než dvetisíc rokov dozadu a sprevádza ich históriou pôvodných amerických civilizácií. Poklad Inkov je najväčším zlatým pokladom na svete, no skutočným pokladom Inkov nie je len zlato, ale celá stará kultúra.
„Na výstave je veľa zlata, ale má predovšetkým duchovné posolstvo. Pre Inkov a predchádzajúce juhoamerické civilizácie bolo zlato symbolom bohov – symbolom slnka,“ vysvetľuje Kateřina Havelková z JVS Group, ktorá je usporiadateľom výstavy. Zlato naozaj pripomína slnko a zdobiť sa zlatom bolo výhradným právom panovníka ako potomka boha slnka. Zlato teda pre Inkov nebolo platidlom, ale posvätným a magickým materiálom, z ktorého vyrábali rituálne predmety k obradom a ozdoby pre svojich vládcov. Najstaršie exponáty majú viac ako 2 000 rokov.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Do zlatého pokladu Inkov patria korunovačné klenoty – päť korún dávnych vládcov, náhrdelníky, náušnice, náramky a tiež zbrane. Medzi tie najcennejšie patria zlaté ruky v nadživotnej veľkosti či pohrebná zlatá maska zdobená smaragdami, rituálne poháre, ktoré používali kňazi pri obradoch či zlaté chirurgické nástroje. Len zlatá maska váži takmer dva kilogramy a má nevyčísliteľnú duchovnú hodnotu, jej peňažnú hodnotu odborníci odhadujú rádovo v miliónoch dolárov.
Keď v Peru v roku 1532 Francisco Pizarro dobyl najsilnejšiu ríšu starého amerického kontinentu, stretli sa dve kultúry: jedni v zlate videli majetok, druhí krásu remeselného spracovania a mystiku. Španielski dobyvatelia väčšinu vzácnych zlatých predmetov roztavili a odviezli do Európy. Zlata bolo najmenej 180 ton a striebra 16 800 ton. A predsa sa časť vzácneho pokladu podarilo zachrániť.
Čítajte viac V Bratislave vystavia najväčší zlatý poklad sveta - poklad Inkov
„Každý z týchto predmetov precízne spracovali remeselníci z predkolumbovských kultúr v severnom Peru. Na tejto výstave uvidíte nielen krásu, ale aj mystiku a mágiu zlata Inkov,“ pozýva Camila Pérez Palacio Mujica, riaditeľka peruánskeho Múzea zlata v Lime a vnučka zberateľa Miguela Mujicu Galla, ktorý zbierku založil.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Mocná ríša Inkov trvala menej než sto rokov, no zaberala územie ako Francúzsko, Nemecko a Británia dokopy. A najmä vytvorila dômyselný systém obživy aj jej rozdeľovania, systém udržiavaných ciest a v neposlednom rade pestovala remeslá a umenie. Kultúru starých amerických civilizácií dokladajú výrobky z keramiky, najstaršími exponátmi výstavy sú keramická opica a strašidelné nádoby. Nádherne vyzdobená ceremoniálna keramika pochádza až z roku 900 pred Kristrom. Na výstave Poklad Inkov je inštalovaný aj model bájneho mesta Machu Picchu, spoznáte, čo je pravdy na krvavých historkách o ľudských obetiach, pochopíte spôsob života, vzostup aj pád starej ríše.
Inkovia sa však v Amerike nezjavili odrazu, pred nimi tam boli mnohé kultúry staré tisíc, dvetisíc až štyritisíc rokov. A všetky majú spoločné črty v tom, že dosiahli vysoký stupeň rozvoja v architektúre, spracovaní kovov, keramike, vo výrobe látok, v poľnohospodárstve aj v rybolove, pripomína veľvyslankyňa Peru Liliana De Olarte de Torres-Muga.
