Surrealizmus vo Viedni zastupuje aj bradatá Mona Lisa

Koniec roka patrí vo viedenskej Albertine surrealizmu - popri rozsiahlej výstave belgického majstra Reného Magritta ponúka od konca novembra do polovice januára aj prehliadku jednej z najatraktívnejších súkromných zbierok surrealistických grafík. Medzi takmer dvesto vystavenými dielami z kolekcie amerického zberateľa Gilberta Kaplana sa nájdu unikátne práce Dalího, Miróa, Picassa či de Chirica.

14.12.2011 07:00
L.H.O.O.Q. alebo bradatá Mona Lisa Marcela... Foto:
L.H.O.O.Q. alebo bradatá Mona Lisa Marcela Duchampa z roku 1964.
debata

Meno Newyorčana Gilberta Edmunda Kaplana sa spája hneď s niekoľkými, na prvý pohľad len ťažko zlučiteľnými disciplínami. Najskôr v polovici 60. rokov založil ekonomický magazín Institutional Investor a sám aj publikoval niekoľko ekonomicky ladených kníh. No paralelne rozvíjal aj svoju hudobnú kariéru amatérskeho dirigenta. A na amatéra to dotiahol dosť ďaleko, keď napríklad dirigoval aj slávny orchester New York Philharmonic. V amerických hudobných kruhoch je Kaplan známy najmä ako zapálený propagátor diela Gustava Mahlera.

Pre milovníkov výtvarného umenia však Kaplan predstavuje v prvom rade neúnavného a odhodlaného zberateľa. Obzvlášť impozantná je jeho zbierka surrealistických grafík a printov, ktorá sa na cestu po verejných galériách po prvý raz vydala len nedávno. Medzi viac ako sto vystavovanými exponátmi sú najmä raritné práce tých najslávnejších majstrov, ktoré na rozdiel od ich svetoznámych diel odhaľujú aj jemné nuansy ich umeleckého prístupu k okolitému svetu. Práve diela, ktorých výpovedná hodnota sa ešte „neopozerala“, plasticky ilustrujú všadeprítomné spojenie medzi ilúziou a realitou z pohľadu tých najlepších surrealistických umelcov.

V priestoroch Albertiny sa v týchto dňoch dajú objaviť napríklad ukážky plážových variácií Salvadora Dalího, ktorým sa venoval v polovici 30. rokov minulého storočia. Alebo na Dalího svojskú predstavu o nepoškvrnenom počatí v podobe grafiky, ktorú venoval svojim slávnym francúzskym priateľom, surrealistickým literátom André Bretonovi a Paulovi Éluardovi.

Neobvyklý pohľad ponúka aj bradatá Mona Lisa francúzskeho surrealistu Marcela Duchampa. Duchamp dodal najslávnejšiemu dielu Leonarda da Vinciho mužnosť pomocou obyčajnej ceruzky v roku 1964, za obeť jeho roztopašnosti našťastie padla len plagátová reprodukcia La Giocondy.

V Gilbertovej zbierke nechýba ani slávny grécko-taliansky maliar Giorgio de Chirico, ktorého za svoju najväčšiu inšpiráciu považoval napríklad aj Belgičan René Magritte. Jeho rozsiahle dielo reprezentuje aj litografia „spomienok na jeseň“ Ricordo d´autunno z roku 1969.

Z ďalších slávnych umelcov zastúpených na výstave stačí spomenúť Maxa Ernsta, Joana Miróa, Yvesa Tanguya či Mana Raya. Výstava potrvá do 15. januára.

debata chyba