Kritika pokračuje
Kultúrnu obec pred sviatkami rozdelila informácia, ktorá mala byť akýmsi „vianočným darčekom“. Ministerstvo financií SR vyčlenilo 12 miliónov eur pre kultúrny rezort. Väčšina z tejto sumy – 7 miliónov, má údajne vyriešiť viac ako desaťročný problém absencie kunsthalle. Teda platformy, ktorá by prezentovala najaktuálnejšie trendy vo vizuálnom umení. Problém je v tom, že táto výpomoc je pevne viazaná na súkromné múzeum moderného umenia Danubiana, ktoré v roku 2000 zriadil neďaleko od Bratislavy holandský filantrop a zberateľ umenia Gerard Muelensteen.
Spolu s niekoľkými ďalšími kauzami tento „darček“ podnietil vznik iniciatívy, ktorá si želá, aby Krajcer na svojom poste nezotrval už ani do marcových volieb. Skupinu signatárov podľa slov teoretičky umenia Márie Riškovej popudila najmä netransparentnosť tohto rozhodnutia a neprípustný klientelizmus, ktorým zaváňa. Nadšení nie sú ani samotnou Danubianou, ktorá má síce na konte aj prestížne výstavy, no odborná kvalita celkovej dramaturgie galérie je podľa nich prinajmenšom sporná. Aj preto ju nepovažujú za vhodnú na plnenie úloh kunsthalle. Navrhovatelia poukazujú tiež na skutočnosť, že zatiaľ čo ministerstvo štedro podporí súkromnú galériu na periférii, priamo v centre necháva chátrať Dom umenia, ktorý bol na zriadenie kunsthalle navrhovaný už v minulosti.
Zastať sa projektu, naopak, prišiel riaditeľ Danubiany Vincent Polakovič. Neskrýval sklamanie z odporu, ktorý návrh vyvolal a priznal, že samotného Muelensteena o celej kauze dosiaľ radšej ani neinformoval. Galériu vraj Holanďan viac-menej celé tie roky živil a vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav Polakovič zvažoval alternatívne formy jej financovania. Najskôr o ňu prejavili záujem okolité krajiny a zdalo sa, že by sa s podporou Európskej únie mohla stať Múzeom podunajských krajín. „No slovenskí výtvarníci by v nej tým mali len asi 10 percent priestoru. Začal som sa teda pýtať, či by to nebolo možné financovanie z domácich zdrojov,“ vysvetľuje Polakovič.
Pol roka sa vyjednávalo
Politikom sa nápad páčil, pôvodne na Danubianu, ktorá si vyžaduje aj dostavbu, malo ísť dokonca celých 12– miliónov. „Sumu sme skresali na 5,5 milióna, zvyšok tvorí DPH,“ hovorí Polakovič a tvrdí, že by podobný projekt mohol štát pokojne vyjsť aj na 20 miliónov. Zdôrazňuje, že suma neputuje na účet Gerarda Muelensteena. Ten sa galérie prakticky vzdáva v prospech novej neziskovej organizácie, v ktorej rade bude mať oproti štátu len menšinové zastúpenie. Po dvadsiatich rokoch Danubiana pripadne štátu celkom. Vo svete údajne ide o štandardný postup. Polakovič odmietol aj fámy, že by chceli on či Muelensteen diktovať budúce smerovanie inštitúcie či zasahovať do jeho kurately.
Po prvý raz včera odzneli aj dôvody, pre ktoré sa o celej záležitosti verejnosť, kultúrna obec či dokonca poradný orgán Ministerstva kultúry SR – rada pre umenie, dozvedeli až „po funuse“, teda podpísaní príslušných zmlúv. Od leta až do polovice decembra totiž ministerstvo na diaľku a za pomoci prekladateľov vyjednávalo s Muelensteenom, ktorý mal pôvodne celkom iné požiadavky, než na aké napokon pre časovú tieseň pristal. Ak by totiž financie neboli využité ešte v tomto roku, celkom by prepadli.
Diskusiu organizovala Slovenská výtvarná únia a jej cieľom bolo zjednotiť názor kultúrnej obce predtým, ako sa jej zástupcovia 16. januára stretnú s ministrom Krajcerom. Podľa slov predsedu únie Pavla Kráľa bolo tiež dôležité vyvrátiť fámu, že s návrhom nesúhlasia všetci umelci. Naopak, to že by bola škoda o Danubianu či ponúkané peniaze prísť a že by mohli byť takto vyriešené aspoň niektoré dlhodobé problémy, si myslia aj renomovaní výtvarníci ako Rudolf Sikora či Jozef Jankovič. To, že boli títo a niekoľkí ďalší vybraní umelci zasvätení do problematiky skôr ako iní, však rozpor medzi skupinami ešte prehlbuje.
Dá sa, čo sa nedalo
Aj keď sa tí, ktorých sa kauza Danubiana priamo týka, na veľa veciach nezhodnú, na jednej sa zhodnú: Bratislava potrebuje kunsthalle. A pravdepodobne nie je najvhodnejšie a vlastne ani nutné, aby bola v Danubiane, ako priznali aj generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR Branislav Rezník či riaditeľka odboru umenia MK SR Jana Motyčková, ktorí na včerajšom stretnutí reprezentovali ministerstvo. V žiadnych zriaďovacích dokumentoch projektu Danubiana sa totiž výraz „kunsthalle“ nespomína.
„Na tejto kauze sa ukázalo, že sa niečo dá, aj keď sa dlhé roky o to žiadalo a nedalo sa,“ uznala Motyčková, že sa ani nečuduje kritike spôsobu, akým sa celá vec udiala. „Ak bude Danubiana tou rozbuškou, vďaka ktorej sa časom podarí vyriešiť aj problém kunsthalle, budem len rád,“ diplomaticky odstupuje od pôvodne jasne definovaného návrhu zlúčenia dvoch projektov aj Polakovič. Podľa iniciatívy na ministrovo odstúpenie treba bezokladne kriesiť Dom umenia, no podľa Rezníka pôjde o beh na dlhú trať.
Pátranie po tej naozajstnej kunsthalle sa teda ešte ani zďaleka nekončí.
