„Najviac ma prekvapila sila, koherentnosť a ucelenosť zbierky. Ukázalo sa to, keď sme výber z nej nainštalovali v našom najväčšom výstavnom priestore,“ povedal kurátor výstavy Ivan Jančár.
Vo vstupnej miestnosti vítajú návštevníka dve plastiky Olbrama Zoubka, inak však expozícia 123 obrazov a plastík prináša mozaiku slovenskej výtvarnej scény.
Od zakladateľov ku galandovcom
„Zbierka Bohumila Hanzela je skutočne rozsiahla. Snažil som sa predstaviť najvýznamnejších autorov a najvýznamnejšie diela z tejto kolekcie, pričom som kládol dôraz na ucelené súbory,“ povedal kurátor. „Od zakladateľskej generácie slovenského výtvarného umenia, kde sa stretávame s rôznymi názorovými polohami, cez skupinu galandovcov, ktorá je v zbierke veľmi dobre zastúpená, až po diela solitérnych výtvarníkov, ktorí sú tiež nesmierne zaujímaví a predstavujú dôležitú zložku kolekcie,“ pokračoval Ivan Jančár.
V prvej a najväčšej miestnosti svieti – okrem diel Mikuláša Galandu – skvelá kolekcia obrazov Miloša Alexandra Bazovského. „Možno je to dané aj tým, že Hanzel žije v Trenčíne, kde strávil kus svojho života aj Bazovský. Jeho diela spĺňajú najvyššie kvalitatívne kritériá,“ spomenul kurátor.
Ďalšie miestnosti patria predstaviteľom skupiny galandovcov. Diela Milana Paštéku, Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Andreja Rudavského či Andreja Barčíka patria k ozdobám viacerých súkromných zbierok.
„Najbližší z galandovcov mi bol Andrej Barčík, veľmi sme si rozumeli. Dokonca keď zomieral, zatelefonoval mi, aby som prišiel, že niečo pre mňa má. Keď som prišiel, vytiahol spod vankúša dva obrázky,“ povedal Bohumil Hanzel. „A potom bol mojím dobrým priateľom Vladimír Kompánek. Strávil som s ním veľa času, viedli sme neuveriteľné rozhovory,“ spomenul zberateľ.
Obrazy, čo zberateľov sotva zaujímajú
Vzácne akordy výstavy tvoria obrazy Michala Jakabčica, Viery Žilinčanovej a Angesy Sigetovej. Je to nekaždodenné stretnutie v dielami výrazných osobností slovenskej maľby. Otvárajú totiž dvere magického sveta snov a fantázie.
„Ich diela sú v zbierkach slovenských zberateľov oveľa menej zastúpené ako trebárs diela galandovcov. Som preto veľmi rád, že sa Hanzel sústredil aj na týchto autorov,“ spomenul Ivan Jančár.
„Michal Jakabčic maľoval málo a väčšinou sa jeho obrazy predávali v zahraničí. Podobne aj obrazy jeho manželky Viery Žilinčanovej. Trávieval som u nich veľa času, lebo to boli veľmi príjemní, inteligentní a vzdelaní ľudia,“ zaspomínal zberateľ. „Najpyšnejší zo svojej zbierky som práve na obrazy Michala Jakabčica. Je to autor, ktorý jednoznačne prekračuje slovenské hranice. Ani Martin Benka nemá takú silu dostať sa von ako Jakabčic,“ dodal Bohumil Hanzel.
Spomenul, že finančná otázka hrá v jeho zberateľstve, s ktorým začal pred dvadsiatimi rokmi, až druhé husle. Aj keď sa mu občas podarilo dielo „preplatiť“. Zbiera diela, ktoré sa mu páčia a pod ktorými sú podpísaní výtvarníci veľkých mien.
Výstavy bez zberateľov? Sotva
„Zberateľstvo je vášeň, čo nedá spávať,“ zdôraznil kurátor výstavy. Galéria mesta Bratislavy so zberateľmi často spolupracuje. Nedávno to boli tematicky zamerané výstavy ako Francúzska klasika či Mladá maľba.
„Niektoré výstavy slovenského výtvarného umenia sa už nedajú zostaviť bez diel zo súkromných zbierok. Mnohí z nich, predovšetkým za posledných 20 rokov, zakúpili mnohé ťažiskové diela či už slovenskej klasickej moderny, moderny, alebo umenia autorov s nástupom v 60. rokoch minulého storočia,“ dodal Ivan Jančár.
Výstava Zbierka Bohumila Hanzela bude v Galérii mesta Bratislavy do 1. apríla. Vyšla k nej – namiesto katalógu – výpravná publikácia Jána Ábelovského a Kataríny Bajcurovej. Predstavuje zberateľa, no najmä viac ako 450 diel zo súkromnej zbierky.
