Obľúbenú pamiatku chcel takto prekryť už vlani, ale v máji 2020 zomrel a ďalšie prípravy prekazila pandémia koronavírusu. Na jeho diele preto začali pracovať až teraz. Vystaviť by ho mali na 16 dní – od 18. septembra do 3. októbra.
Inštaláciu má na starosti Christov synovec Vladimir Yavachev. Ako uviedol pre agentúru Bloomberg, prípravy projektu boli v plnom prúde, keď ich pre koronakrízu museli odložiť. Nakúpili už aj materiál – 25-tisíc štvorcových metrov recyklovateľnej polypropylénovej látky, do ktorej monument zabalia, a sedem kilometrov červeného lana. „Christo chcel mať vždy veľa záhybov, takže sme museli zdvojnásobiť množstvo látky potrebnej na pokrytie oblúka,“ prezradil Yavachev.
Čítajte aj Christo to zabalil: Jeho umenie žije ďalej
Riskantný plán
Organizátori nezaháľali ani počas pandémie. Dokončili šitie látky a čas využili aj na vybavenie potrebných povolení. So stavbou môžu začať až od 15. júla, teda po oslavách štátneho sviatku dobytia Bastilly, a odstrániť ju musia do ďalšieho štátneho sviatku – výročia skončenia prvej svetovej vojny 11. novembra. „Je to veľmi tesný harmonogram, preto budeme pracovať 24 hodín denne – tri skupiny v osemhodinových zmenách počas 12 týždňov,“ priblížil Yavachev.
Víťazný oblúk, ktorý je vysoký 50, široký 45 a hlboký 22 metrov, najprv obopnú ochranným lešením a na to upevnia textílie, čo by nemalo zabrať viac ako päť-šesť dní. „Najpútavejšou časťou bude, keď látku rozvinieme a oblúk zabalíme,“ upozornil Christov synovec.
Foto: Estate of Christo V. Javacheff
Do projektu sa zapojí 150 stavebných robotníkov, z ďalších 450 ľudí sa po odhalení diela stanú informátori. Návštevníkom, ktorí prejavia záujem, bezplatne poskytnú i vzorky použitej látky. Na bezpečnosť a usmerňovanie turistov bude dohliadať asi 400 strážnikov. Celkové náklady na projekt, ktorý podporuje aj parížska radnica a francúzske Centrum národných pamiatok, odhadujú na 14 miliónov eur. O financovanie sa však postarajú samotní organizátori, a to predajom Christových umeleckých diel.
Yavachev pritom pripúšťa, že chystanú stavbu sprevádza neistota. Nik nevie odhadnúť, ako sa bude vyvíjať pandémia a či plány znova neprekazí lockdown a sprísnenie opatrení. „Samozrejme, že je to riziko,“ priznal organizátor, no ako zdôraznil, riskantné boli vlastne všetky projekty, do ktorých sa Christo v minulosti pustil.
Ak sa však zámer podarí doviesť do konca, tak podľa Yavacheva pôjde o jedno z najväčších podujatí tohto roka. O záujem verejnosti obavy nemá. „Ľudia sú hladní po kultúre, po múzeách, výstavách a umeleckých dielach,“ zdôvodnil.
Čítajte viac Dokument Christo: Chôdza po vode je poctou umelcovi
Od stoličky k Reichstagu
Christo Vladimirov Javacheff, ako sa umelec celým menom volal, začal s kariérou vo Francúzsku, kam v roku 1956 emigroval z Bulharska. S manželkou Jeanne-Claude čoskoro vytvorili umeleckú dvojicu, ktorá sa s vervou púšťala do gigantických projektov. Zaujímavé je, že o zahalení Víťazného oblúka na konci bulváru Champs-Élysées Christo uvažoval už v roku 1962, keď si ešte ako neznámy maliar prenajímal malú izbu v blízkosti tejto dominanty. K uskutočneniu tohto sna sa síce nikdy nedostal, ale zanechal návrhy, kresby a modely, podľa ktorých teraz môžu postupovať.
Christo so zahaľovaním začínal skromne. Začiatkom 60. rokov to ešte skúšal s malými vecami, ako boli stoličky, časopisy či sudy na naftu. Pomocou sudov potom zatarasil i jednu parížsku ulicu, čo mal byť protest proti výstavbe Berlínskeho múra. Pozornosť umeleckého sveta si získal v roku 1968, keď „zabalil“ 5 600 kubíkov vzduchu. Neskôr boli už projekty spomenutej dvojice odvážnejšie.
V štátnom parku Rifle Gap v americkom Colorade rozprestreli oranžový záves dlhý 400 metrov, v roku 1985 zahalili do látky parížsky most Pont Neuf a v 90. rokoch namontovali zase v Japonsku a Kalifornii 3 000 dáždnikov. Významnou udalosťou bolo aj zahalenie budovy berlínskeho Reichstagu v júni 1995, na čo použili vyše 100-tisíc štvorcových metrov textílie. Túto inštaláciu si za 16 dní pozrelo až päť miliónov návštevníkov.
Keď Christovi v roku 2009 zomrela žena, na istý čas sa odmlčal. Až v roku 2013 zahalil do látky 90 metrov vysoký „gasometer“ (bývalý uskladňovač plynu) v nemeckom meste Oberhausen a o tri roky neskôr sa zase viac ako milión zvedavcov prišlo pozrieť na Isejské jazero v Taliansku, kde z pontónov vyrobil promenádu dlhú tri kilometre. Všetky projekty si pritom Christo a Jeanne-Claude financovali sami – zvyčajne predajom svojich diel, skíc či fotografií.
