Na výstave v synagóge ožíva aj príbeh zabudnutej herečky

Každé leto Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave sprístupní zaujímavú výstavu. Múzeum sídli v synagóge, a tak je to vždy príležitosť pozrieť si aj vzácnu historickú stavbu architekta Artura Szalatnaia – Slatinského, ktorá bola postavená v rokoch 1923 – 1926.

14.07.2021 11:00
22 Ma  ria Ba  rka  ny  zdroj Z  idovske... Foto:
Výstava odhaľuje aj zberateľské dedičstvo po herečke Márii Bárkány.
debata

Tento architekt sa priatelil so zberateľom judaík Eugenom Bárkánym. Ich podnetný intelektuálny vzťah bol aj podnetom na výskum, ktorý zmapoval Bárkányho zberateľskú činnosť a ktorého výstupy boli už po dve letá a jesene na výstavách v Židovskom komunitnom múzeu. Tam práve sprístupnili tretiu časť projektu pod názvom Poklady Židovského múzea v Prešove III.

Nová výstava ponúka návštevníkom až do 10. októbra vyše tridsať vzácnych exponátov, ktoré pochádzajú zo zbierky historicky prvého židovského múzea na Slovensku v Prešove. To vzniklo zo zberateľskej činnosti Eugena Bárkányho pred takmer sto rokmi. Počas predchádzajúcich výstav sme písali o rôznych pokladoch, ktoré Bárkány zozbieral, nachádzal ich aj na smetiskách, vyhodené alebo odložené v starých rodinných archívoch.

Boli to nielen dokumenty, fotografie, ale aj rôzne predmety – rituálne, ale aj z bežného života. Tým sú jeho zbierky originálne, pestré, vypovedajú nielen o dobe, ale aj o súkromí ľudí. Najprv ich sám sústredil a ochraňoval, potom svoje zbierky poskytol odborníkom a verejnosti. Boli sme zvedaví, čím ešte organizátori výstav po dvoch rokoch prekvapia. Majú ešte v zásobe tromfy, ktoré by boli nielen vedeckým objavom, ale ktoré by na výstavu prilákali aj nových návštevníkov? A na Heydukovej zasa nesklamali.

Podpis od slávnej Sáry

Okrem iných vzácnych predmetov je na výstave aj divadelný kostým Márie Stuartovej z rovnomennej hry. Hrala v ňom kedysi v Paríži herečka, ktorá bola pratetou Eugena Bárkányho. Tento veľkolepý kostým z prelomu 19. a 20. storočia, starostlivo zrekonštruovaný, je vystavený po prvý raz. No a kto ho nosil? Ušili ho v parížskom krajčírskom salóne pre hereckú divu Máriu Bárkány, zberateľovu príbuznú.

zväčšiť Divadelný kostým hereckej divy Márie Bárkány. Foto: Židovské komunitné múzeum
22 Kosty m Ma rie Ba rka ny Divadelný kostým hereckej divy Márie Bárkány.

Mária Bárkány sa narodila v roku 1852, pochádzala z Košíc a pôsobila v Paríži. Neter tejto slávnej ženy, Irma Weile, venovala po Máriinej smrti Židovskému múzeu v Prešove rôzne osobné predmety z herečkinej pozostalosti. Po hereckých divách zostáva obyčajne zaujímavé dedičstvo, veď sa poznali s významnými ľuďmi svojej doby a majú vycibrený vkus. V ich listoch či fotografiách sú autentické stopy histórie a umenia.

Mária Bárkány tiež vlastnila takéto vzácne predmety. Svedčia o tom, že sa poznala s takými umelkyňami, ako bola napríklad Sarah Bernhardtová (známa aj zo secesných plagátov Alfonsa Muchu). Tá jej venovala vlastnoručne podpísanú portrétnu fotografiu, čo je naozaj rarita. V pozostalosti Márie Bárkányovej sa zachovalo viacero takýchto atraktívnych pamiatok. Je to zaujímavé, ale našinca môže potešiť, že herečka z Košíc bola pre francúzske herečky dôležitá a uznávali ju. Mária Bárkány je síce už pre dnešný divadelný svet zabudnutá, ale to je práve zmysel bádania – znovuobjavenie, návrat. Práve takéto dodatočné ocenenie svedčí o tom, že ľudské snaženie má zmysel a že Európa bola vždy pestrá a komunikatívna. Umelci sa kontaktovali, poznali, pendlovali a vytvárali spoločnú európsku kultúru. A možno aj svetovú, však o Márii Bárkányovej sa vďaka expozícii dozvedáme, že patrila k medzinárodne uznávaným herečkám, objavovala sa aj na titulných stranách významných časopisov, žala úspechy hlavne v Nemecku, ale so svojimi úlohami precestovala svet od Petrohradu až po New York.

V zbierke múzea sú aj iné spomienkové predmety na dávne časy. Napríklad štóly, niektoré z nich aj s výšivkou s dátumami konkrétnych predstavení a iniciálami obdivovateľov, zopár exponátov civilného oblečenia, ako aj divadelných kostýmov. A jedným z nich je práve kostým škótskej kráľovnej zo Schillerovej tragédie Mária Stuartová, ktorý je na výstave.

Jedinečná knižočka

Okrem divadelného kostýmu sú na výstave aj ďalšie pútavé predmety, napríklad vzácne exempláre z Bardejova, kde bolo hlavné centrum hebrejskej tlače na Slovensku v medzivojnovom období. Pozrieť si možno aj fragment vzácnej knižnice Mórica Grünwalda z Dolného Kubína, ktorá bola venovaná prešovskému múzeu. Upúta aj maličká knižka prvého prešovského rabína Solomona Marcusa Schillera-Szinessyho. Popisuje prvú židovskú konfirmáciu v Uhorsku, ktorú tento rabín v Prešove viedol.

Výstava obsahuje aj viacero kusov synagogálnych textílií, cenné hodvábne tkaniny či rituálne predmety pochádzajúce nielen z územia dnešného Slovenska, ale aj z Moravy, Poľska a Ukrajiny. Netradičným exponátom je aj obraz známeho maliara židovského pôvodu Ferdinanda Katonu, ktorý žil v rokoch 1864 – 1932. Tento vynikajúci krajinár sa narodil v Spišskej Starej Vsi a do školy chodil v Kežmarku (Kežmarok považoval za svoje rodné mesto a miloval ho). Zaujímavosťou je, že v mladosti sa mu venoval velikán Ladislav Mednyánszky a na diele Katonu to vidno. Výstava na Heydukovej priblíži návštevníkom aj túto osobnosť.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Židovské komunitné múzeum