Tento architekt sa priatelil so zberateľom judaík Eugenom Bárkánym. Ich podnetný intelektuálny vzťah bol aj podnetom na výskum, ktorý zmapoval Bárkányho zberateľskú činnosť a ktorého výstupy boli už po dve letá a jesene na výstavách v Židovskom komunitnom múzeu. Tam práve sprístupnili tretiu časť projektu pod názvom Poklady Židovského múzea v Prešove III.
Nová výstava ponúka návštevníkom až do 10. októbra vyše tridsať vzácnych exponátov, ktoré pochádzajú zo zbierky historicky prvého židovského múzea na Slovensku v Prešove. To vzniklo zo zberateľskej činnosti Eugena Bárkányho pred takmer sto rokmi. Počas predchádzajúcich výstav sme písali o rôznych pokladoch, ktoré Bárkány zozbieral, nachádzal ich aj na smetiskách, vyhodené alebo odložené v starých rodinných archívoch.
Boli to nielen dokumenty, fotografie, ale aj rôzne predmety – rituálne, ale aj z bežného života. Tým sú jeho zbierky originálne, pestré, vypovedajú nielen o dobe, ale aj o súkromí ľudí. Najprv ich sám sústredil a ochraňoval, potom svoje zbierky poskytol odborníkom a verejnosti. Boli sme zvedaví, čím ešte organizátori výstav po dvoch rokoch prekvapia. Majú ešte v zásobe tromfy, ktoré by boli nielen vedeckým objavom, ale ktoré by na výstavu prilákali aj nových návštevníkov? A na Heydukovej zasa nesklamali.
Podpis od slávnej Sáry
Okrem iných vzácnych predmetov je na výstave aj divadelný kostým Márie Stuartovej z rovnomennej hry. Hrala v ňom kedysi v Paríži herečka, ktorá bola pratetou Eugena Bárkányho. Tento veľkolepý kostým z prelomu 19. a 20. storočia, starostlivo zrekonštruovaný, je vystavený po prvý raz. No a kto ho nosil? Ušili ho v parížskom krajčírskom salóne pre hereckú divu Máriu Bárkány, zberateľovu príbuznú.
Mária Bárkány sa narodila v roku 1852, pochádzala z Košíc a pôsobila v Paríži. Neter tejto slávnej ženy, Irma Weile, venovala po Máriinej smrti Židovskému múzeu v Prešove rôzne osobné predmety z herečkinej pozostalosti. Po hereckých divách zostáva obyčajne zaujímavé dedičstvo, veď sa poznali s významnými ľuďmi svojej doby a majú vycibrený vkus. V ich listoch či fotografiách sú autentické stopy histórie a umenia.
Mária Bárkány tiež vlastnila takéto vzácne predmety. Svedčia o tom, že sa poznala s takými umelkyňami, ako bola napríklad Sarah Bernhardtová (známa aj zo secesných plagátov Alfonsa Muchu). Tá jej venovala vlastnoručne podpísanú portrétnu fotografiu, čo je naozaj rarita. V pozostalosti Márie Bárkányovej sa zachovalo viacero takýchto atraktívnych pamiatok. Je to zaujímavé, ale našinca môže potešiť, že herečka z Košíc bola pre francúzske herečky dôležitá a uznávali ju. Mária Bárkány je síce už pre dnešný divadelný svet zabudnutá, ale to je práve zmysel bádania – znovuobjavenie, návrat. Práve takéto dodatočné ocenenie svedčí o tom, že ľudské snaženie má zmysel a že Európa bola vždy pestrá a komunikatívna. Umelci sa kontaktovali, poznali, pendlovali a vytvárali spoločnú európsku kultúru. A možno aj svetovú, však o Márii Bárkányovej sa vďaka expozícii dozvedáme, že patrila k medzinárodne uznávaným herečkám, objavovala sa aj na titulných stranách významných časopisov, žala úspechy hlavne v Nemecku, ale so svojimi úlohami precestovala svet od Petrohradu až po New York.
V zbierke múzea sú aj iné spomienkové predmety na dávne časy. Napríklad štóly, niektoré z nich aj s výšivkou s dátumami konkrétnych predstavení a iniciálami obdivovateľov, zopár exponátov civilného oblečenia, ako aj divadelných kostýmov. A jedným z nich je práve kostým škótskej kráľovnej zo Schillerovej tragédie Mária Stuartová, ktorý je na výstave.
Jedinečná knižočka
Okrem divadelného kostýmu sú na výstave aj ďalšie pútavé predmety, napríklad vzácne exempláre z Bardejova, kde bolo hlavné centrum hebrejskej tlače na Slovensku v medzivojnovom období. Pozrieť si možno aj fragment vzácnej knižnice Mórica Grünwalda z Dolného Kubína, ktorá bola venovaná prešovskému múzeu. Upúta aj maličká knižka prvého prešovského rabína Solomona Marcusa Schillera-Szinessyho. Popisuje prvú židovskú konfirmáciu v Uhorsku, ktorú tento rabín v Prešove viedol.
Výstava obsahuje aj viacero kusov synagogálnych textílií, cenné hodvábne tkaniny či rituálne predmety pochádzajúce nielen z územia dnešného Slovenska, ale aj z Moravy, Poľska a Ukrajiny. Netradičným exponátom je aj obraz známeho maliara židovského pôvodu Ferdinanda Katonu, ktorý žil v rokoch 1864 – 1932. Tento vynikajúci krajinár sa narodil v Spišskej Starej Vsi a do školy chodil v Kežmarku (Kežmarok považoval za svoje rodné mesto a miloval ho). Zaujímavosťou je, že v mladosti sa mu venoval velikán Ladislav Mednyánszky a na diele Katonu to vidno. Výstava na Heydukovej priblíži návštevníkom aj túto osobnosť.
