Foto: DFM BERLÍN
Vyše 90 exponátov z celého sveta dokazuje, že to, čo je pre niektorých ľudí hnusné, považujú iní za maškrtu. Návštevníkov pre istotu vybavia papierovým vreckom – keby im od toľkých "dobrôt“ a "vôní“ náhodou prišlo nevoľno.
Inšpiráciou pre založenie múzea bola výstava s podobným zameraním, ktorú v roku 2018 sprístupnili vo švédskom meste Malmö.
"Napadlo nám, že by bolo dobré nielen informovať o odpornom jedle a vystavovať ho, ale priblížiť aj to, do akej miery sú chuť, stravovacie a potravinové návyky závislé od kultúry a spoločnosti,“ vysvetlil pre Bavorský rozhlas riaditeľ múzea Martin Völker.
Ako dodal, expozícia má návštevníkov pobaviť aj vzdelávať – aby premýšľali o tom, čo jedia a z čoho jedlo pochádza.
Foto: DFM BERLÍN
Exponáty nie sú zoradené podľa krajín či svetadielov, ale podľa druhu potravín. "Možno to brať ako také menu z viacerých chodov,“ priblížil Völker. Najprv sa začína nápojmi, potom prídu na rad hlavné "vychytávky“.
Nie všetky jedlá sú však originály. „Pri mnohých pracujeme s napodobeninami, lebo nechceme priveľa vyhadzovať, no iné veci sú pravé. Cez noc ich dávame do chladničky a pravidelne ich vymieňame,“ opísal riaditeľ.
Ústrednou myšlienkou je, že hodnotenie toho, čo je chutné alebo hnusné, nie je všade rovnaké. Medzi vystavovanými špecialitami je napríklad grilovaný pes obľúbený v niektorých ázijských krajinách alebo japonský nápoj "habušu“.
Ten sa pripravuje tak, že sa do ryžového vína ešte zaživa ponoria hady zmrazené do bezvedomia. Odpudzujúco pôsobí aj kravská krv – pochutina afrického kmeňa Masajov – či "myšie víno“ s telami mŕtvych myších mláďat, ktoré Číňania pokladajú za ľudovú medicínu.
Čítajte viac Najväčší masaker psov? Vitajte na čínskom festivale
Európana môže šokovať tiež pohľad na "mongolskú Mary“ – ovčie oko plávajúce v paradajkovej omáčke. Niektoré jedlá nemajú ani exotický pôvod.
Taliansku kuchyňu zastupuje napríklad pokrm zo Sardínie – žalúdok kozliatka naplnený mliekom. A zo Švédska sa medzi exponátmi ocitla zapáchajúca maškrta surströmming. Je to sleď, ktorého na jar naložia do soli, až do leta ho tam nechajú hniť (odborne sa tomu hovorí "fermentovať“) a v auguste ho zavrú do konzervy.
Foto: DFM BERLÍN
Za zmienku však stoja i ďalšie "kulinárske skvosty“ – grilované morčatá a netopiere, býčie penisy, fermentovaný žralok z Islandu, rôzne chrobáky alebo alkohol vyrobený z vodky a bobrieho pižma, čo je silne páchnuca látka z análnych žliaz, ktorou si hlodavce značkujú územie. "Bobria pálenka je veľmi dobrá. Chutí ako výborná whisky,“ pochválil ju Völker.
Vedenie múzea pamätá i na ľudí, ktorým sa z opisovaných špecialít nezdvihne žalúdok, ale, naopak, dostanú na ne chuť. V "testovacom bare“ si na degustáciu môžu vyzdvihnúť vzorky niektorých jedál či nápojov, a keď ich doma "okoštujú“, môžu sa o svoje dojmy podeliť na facebookovej stránke múzea.
Foto: DFM BERLÍN
"Hnus spája rozličné kultúry. Vyskúšaj si svoj dobrý vkus a zisti, aký typ hnusu si ty!“ odporúčajú organizátori výstavy. Ako však riaditeľ múzea pripomenul, expozícia má aj iné dôležité posolstvo. Cieľom je, aby upozornila na zvieratá, ktoré ľudia zanedbávajú alebo týrajú.
"Naše exponáty ukazujú, aké škody spôsobujeme živočíšnej ríši tým, čo radi jeme a pijeme,“ upozornilo múzeum. Jedna z otázok, ktoré výstava prináša, sa preto týka i toho, čo a ako chceme v budúcnosti jesť, aby sme sa správali humánne k zvieratám a ekologicky k životnému prostrediu.
