Kúsok antiky máme aj na Slovensku. Je pamiatkou UNESCO

Antická Gerulata v Bratislave-Rusovciach patrila do systému vojenských táborov na hraniciach Rímskej ríše od 1. do 4. storočia, teda takmer štyristo rokov. Ako tu Rimania žili, čo nám po sebe zanechali a prečo sa Gerulata stala pamiatkou UNESCO, porozprávala archeologička Jaroslava Schmidtová z Múzea mesta Bratislavy.

, 05.08.2021 06:00
S Foto:
Pozostatky rímskej hraničnej pevnosti zo 4. storočia v Bratislave-Rusovciach.
Antickú Gerulatu v Bratislave-Rusovciach vyhlásili za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Archeologička Jaroslava Schmidtová ju skúma už 30 rokov.

Antická Gerulata na území hlavného mesta je teraz čerstvo zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ale spolu s ďalšími pamiatkami. Prečo?

Hranice Rímskej ríše sa tiahli cez tri kontinenty, merali viac ako 5 000 kilometrov. Tri z niekdajších hraničných sídiel už na listine UNESCO boli – Hadriánov a Antoniov val vo Veľkej Británii a Hornogermánsko-reatsky limes v Nemecku. Teraz do Zoznamu svetového dedičstva zapísali celú lokalitu Hranice Rímskej ríše Dunajský Limes (západná časť), a tá zahŕňa až 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj – na území Slovenska, Nemecka a Rakúska. Zo Slovenska medzi pamiatky UNESCO pribudli dve národné kultúrne pamiatky: Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Je to prestížne ocenenie významu, ale aj starostlivosti o kultúrne dedičstvo. Gerulata je Rím v malom, badať tu všetky znaky a vplyvy rímskeho života z antických čias.

Archeologička Jaroslava Schmidtová z Múzea... Foto: Ivan Majerský
SSSSSSSS Archeologička Jaroslava Schmidtová z Múzea mesta Bratislavy.

Rimania boli na našom území takmer štyristo rokov. Ako žili?

Gerulata bola vojenským táborom, (tzv. kastel) na hranici Rímskej ríše, v provincii Panonia. Sídlila v ňom rímska jazdecká jednotka v počte 500 mužov. K táboru patrili aj ich rodiny a civilná osada, aj miestni obyvatelia, v čase najväčšieho rozkvetu v Gerulate žilo okolo tritisíc ľudí. Vojaci mali stály príjem alebo korisť, a kam prišlo vojsko, tam sa usadili obchodníci, remeselníci, krčmári aj so svojimi rodinami… Za tých štyristo rokov sa však vojenský tábor menil – v niektorých obdobiach sa rozrastal, inokedy sa zmenšoval. V Gerulate sídlila jazdecká jednotka a vojaci, keď práve nebojovali, cvičili, opravovali stavby, čistili priestory – všetko podľa rozpisu služieb, lebo už vtedy platilo, že najväčším nepriateľom vojaka je nuda. Asi najnebezpečnejšie bolo pre nich takmer dvadsaťročné obdobie markomanských vojen v 2. storočí. V kritickom čase do Gerulaty museli prísť dokonca aj dočasné posily, aby hranice ríše ubránili.

V múzeu Antická Gerulata sú vystavené aj rímske... Foto: Ivan Majerský
SSS V múzeu Antická Gerulata sú vystavené aj rímske náhrobné kamene - stély.

Na území Slovenska v tom čase ešte nežili Slovania. Aké bolo miestne obyvateľstvo a aké malo kontakty?

Boli to Kelti a základ rímskej posádky tvorila jazdecká jednotka Cannanefatov, ktorí boli predchodcami dnešných Holanďanov, prišli z Germánie, z Horného Porýnia. Na celom svete sa po nich zachovala len jedna jediná tehla s ich kolkom z rímskych čias, a tú máme práve v Gerulate. Do rímskeho vojska však mohli vstúpiť vojaci z ktorejkoľvek provincie – od Británie po Afriku, po vojenskej reforme to boli žoldnieri, často ani nepoznali latinčinu ako veliaci jazyk a mali tlmočníka. Miestni obyvatelia boli súčasťou Rímskej ríše a riadili sa jej zákonmi. Platili dane aj clo, s vojakmi obchodovali, vyrábali pre nich veci dennej potreby a vznikali aj zmiešané rodiny. Takže teórie o „čistote rasy“ historicky neobstoja. Rimania obyvateľom na podmanených územiach nevnucovali svojich bohov, rešpektovali ich vieru a tradície – až na kresťanov, ale to už iná kapitola.

Čo nám v Gerulate po Rimanoch zostalo?

Celé Rusovce stoja na starej rímskej Gerulate! Dnešní obyvatelia bývajú buď v bývalom rímskom tábore, v jeho civilnej osade, alebo nad ich hrobmi. To, čo vidí návštevník v exteriéri dnešného múzea, kde je voľný prístup, je len jej malá časť, pozostatok trojposchodovej rímskej pevnosti zo 4. storočia po Kr., ktorá stála v rohu pôvodného väčšieho kastela na dvanástich pilieroch. Pevnosť sa zachovala vďaka tomu, že v 11. storočí nad ňou postavili vodný hrad, a keď v roku 1961 odtiaľ ťažili zeminu na opravu dunajských hrádzí, objavili jeden z jej pilierov. Blízo býval vtedajší riaditeľ školy pán Sitniansky, a ten okamžite zavolal do Národného múzea. Už o dva roky bola Gerulata kultúrnou pamiatkou.

Meč - gladius s kostenými časťami rukoväti. Foto: Ivan Majerský
gerulata1 Meč - gladius s kostenými časťami rukoväti.

A čo nájdeme v interiéri?

Vnútri múzea Antická Gerulata, ktoré spravuje Múzeum mesta Bratislavy, sú vystavené historické predmety, ktoré používali vojaci – zbrane a ich súčasti z oštepov, lukov, prakové gule, sekeromotyka, meče, časti konského postroja, ochranné prilby aj náplecníky na ochranu pred sečnými zbraňami, spony na odev. Súčasťou rímskej armády bola aj technická inteligencia, preto sa nám zachovalo aj kružidlo, ktoré slúžilo rímskym zememeračom a kartografom, či stylusy – rydlá na písane. Rimania si viedli presné záznamy o každom vojakovi, o hospodárení tábora, o stave zásob, o údržbe budov. Stavali podľa predpísaného vzoru, s pravouhlými ulicami, kanalizáciou, a aj menej kvalitné stavby mali strešnú krytinu na ochranu pred požiarmi. Aj v Rusovciach sa našli tehly označené buď menami veliteľov, alebo názvom jednotky. Ale našli sme aj hracie kocky – Rimania vymysleli mlyn, skákanú aj hru v kocky. Okrem vojenstva a zábavy však boli aj nábožní a svojim bohom stavali aj v kasteloch na hraniciach aspoň svätyne alebo aj chrámy. Z etruského náboženstva pochádza viera, že po smrti človeka delfíny alebo vodné kone dopravia na ostrovy blažených, preto sú zobrazené na viacerých zachovaných náhrobných kameňoch – krásnych stélach, ktoré môžete vidieť v múzeu. Orol na stélach je symbolom najvyššieho boha Jupitera. V Gerulate máme aj stélu s motívom Daidala a Ikara, maľovanú vzácnou egyptskou modrou. V starších hroboch sme našli aj mince, ktoré dávali mŕtvym do ruky pre prievozníka Chárona. Pochovávali birituálne, počas výskumov sme preskúmali okolo 400 žiarových aj kostrových hrobov na rôznych miestach Rusoviec.

Rimania v Gerulate pochovávali birituálne, v... Foto: Ivan Majerský
gerulata Rimania v Gerulate pochovávali birituálne, v Rusovciach sa našlo okolo 400 žiarových aj kostrových hrobov.

Vraj k pamiatkam UNESCO patria aj niektoré domy v bývalej dedine Rusovce.

Áno, v zozname UNESCO nie je len vojenský tábor, ale aj civilná osada a pohrebisko, ktoré tiež patrili ku Gerulate. Na Irkutskej ulici sme pri stavbe kanalizácie našli základy niektorých stavieb z civilnej osady z rímskych čias, ktoré tvorili celú ulicu, a pri výskume rodinného domu sme objavili základy troch miestností výnimočnej technicky vyspelej rímskej stavby s podlahovým vykurovaním, na parcele sa okrem toho nachádza kostrové pohrebisko. Dnes sú tieto miesta pamiatkovo chránené a tiež patria do svetového dedičstva. Výskum v Rusovciach sa začal ešte v roku 1961 a ešte stále prebieha, no už za tých pár dní od zaradenia Gerulaty na zoznam UNESCO sa návštevnosť výrazne zvýšila.

Čo (ne)viete o Gerulate
Antická Gerulata z 1. – 4. storočia bol vojenský tábor, civilná osada a pohrebisko na hraniciach Rímskej ríše, dnes pamiatku spravuje Múzeum mesta Bratislavy
Hranice Rímskej ríše sú porovnateľné s Čínskym múrom, merali vyše 5 000 km a prechádzali troma kontinentmi – Európou, Áziou a Afrikou
Na Slovensku máme ďalšie stavby s vplyvom Rimanov, v blízkosti ich hraníc: na dnešnom Bratislavskom hrade a hrade Devín, v Bratislave-Dúbravke, v Cíferi-Páci, vo Veľkom Kýri (predtým Milanovce)
V Zozname svetového dedičstva UNESCO je okrem Gerulaty päť kultúrnych pamiatok. Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, Historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka
 

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #Gerulata