Stačí, aby si návštevníci nasadili 3D okuliare, a v rozšírenej virtuálnej realite môžu obdivovať 11 vyhynutých druhov zvierat – obzrieť si zblízka šabľozubého tigra, obrovskú korytnačku, „slonieho vtáka“ alebo dotknúť sa „tasmánskeho tigra“.
Stálu výstavu otvorili len nedávno v múzejnom oddelení Grande Galerie de l’Évolution (Veľká galéria evolúcie). Jej zbierku tvoria zvieratá a rastliny, ktoré už zo sveta zmizli alebo im hrozí zánik. Vyše 340 exponátov vo vitrínach teraz spestrila prehliadka s názvom Ožite, vyhynuté zvieratá v augmentovanej realite.
Nevšedný projekt využíva technológiu HoloLens 2, teda virtuálnu realitu a hologramy, vďaka čomu dokáže sprostredkovať výnimočný zážitok – prelínanie skutočného a digitálneho sveta s 3D modelmi vyhynutých živočíchov.
„Sú to zvieratá, ktoré nikto z nás nevidel. Neexistujú žiadne vypchaté exempláre,“ uviedol pre médiá riaditeľ múzea Bruno David. To, že si ich návštevníci môžu pozrieť v životnej veľkosti, umožnila vyspelá technológia.
„Bola to celkom výzva,“ priznal Jérémy Frey, riaditeľ Saola Studia, ktoré sa na projekte podieľalo. „Prešli sme si vedecké články, strávili sme čas v knižnici múzea a rozprávali sme sa s odborníkmi, aby sme získali podrobnosti o nejakom pierku či srsti – aby sme ich mohli vytvoriť v 3D realite,“ vysvetlil.
Foto: SAOLA Studio - MNHN
Zostali len pierka a kosti
Interaktívny zážitok trvá 15 minút, pričom návštevníkov sprevádza holub sťahovavý. Ešte v 19. storočí tvoril v Severnej Amerike gigantické kolónie, kde sa zdržovali až dve miliardy vtákov. Také kŕdle boli schopné zatieniť aj slnko. Napríklad v apríli 1873 v americkom štáte Michigan pozorovali prelet obrovského kŕdľa holubov sťahovavých, ktorý trval od pol ôsmej ráno až do štvrtej popoludní. Niektoré kolónie boli dlhé až 60 a široké osem kilometrov.
Potom sa však začal masaker. Ľudia tieto vtáky vo veľkom zabíjali – často iba pre zábavu. V júni 1860 ich len za jeden deň zastrelili vyše 235-tisíc. V roku 1896 vyhubili aj poslednú kolóniu v štáte Ohio – z 250-tisíc holubov uniklo len asi 5 000, ktorých osud bol už spečatený. V roku 1900 zastrelili posledného jedinca vo voľnej prírode a posledný exemplár – holubica Martha – uhynula v roku 1914 v zoologickej záhrade v Cincinnati. Po vyše sto rokoch tak holuba sťahovavého znova vzkriesili v múzeu – aj keď iba virtuálne.
„Prenesieme vás do každodenného života a miest týchto zvierat z rozličných svetadielov. Niekedy sa ocitnete pod morom, v srdci thajského lesa alebo na pokojnej africkej lúke,“ informuje prírodovedné múzeum na svojej webstránke.
Pravek na výstave zastupuje smilodon, známy tiež ako šabľozubý tiger či šabľozubý lev, ktorý žil v starších štvrtohorách a vyhynul zhruba pred 10-tisíc rokmi. Ostatné živočíšne druhy sú však mladšie a za to, že zmizli z povrchu Zeme, môže často – tak ako pri holubovi sťahovavom – práve človek.
Čítajte aj Potvrdené: Za vyhynutie dinosaurov môže len a len asteroid
Smutným príkladom je dront nelietavý, vo svete známy ako „dodo“. Bol to nemotorný vták, veľký asi ako menšia hus, ktorý sa živil ovocím a rybami. Portugalci ho pre jeho komický vzhľad nazvali „hlupák“, i jeho starý český názov znie „blboun nejapný“.
Až do roku 1505, keď prišli portugalskí moreplavci, si tento vták pokojne nažíval na ostrove Maurícius v Indickom oceáne. Keďže tam nemal prirodzených nepriateľov, bol krotký, a tak sa stal pre ľudí ľahkou korisťou.
Dronty boli veľmi dôverčivé. Prichádzali k námorníkom a tí ich tĺkli palicami. Hoci nemali chutné mäso, zabíjali ich najmä pre tuk, ktorý používali na svietenie. Dnes „dodo“ patrí medzi najvzácnejšie exponáty na svete. V múzeách po ňom zostalo len zopár kostičiek, nič viac sa nezachovalo.
Foto: SAOLA Studio - MNHN
Zážitok aj vzdelávanie
K ďalším zvieratám, ktoré priviedli k životu vo virtuálnej realite, patria najmä vyhynuté druhy, ale aj jeden ohrozený.
Sú to: alka veľká (nelietavý morský vták pripomínajúci tučniaka, ktorý vyhynul v roku 1844), kôrokožec bezzubý (morský cicavec podobný veľrybe – ľudia ho objavili v roku 1741 a do roku 1768 ho úplne vyhubili), pštros obrovský (,,sloní vták" doplatil na osídľovanie Madagaskaru pred 2 000 rokmi), obrovská korytnačka Cylindraspis vosmaeri (vymizla okolo roku 1800), vakovlk tasmánsky (posledný jedinec „tasmánskeho tigra“ uhynul v roku 1936), zebra kvaga, ktorá vymrela v roku 1880, zoborožec štítnatý (vták z Ázie ešte žije, ale patrí k ohrozeným druhom) a vzácny chrobák – skarabeus z Angoly (pokladali ho za vyhynutého, no nedávno sa údajne znova objavil).
Čítajte aj Mamutie DNA pomáha predvídať budúcnosť ohrozených druhov
Podľa Davida je cieľom expozície nielen informovať o vyhynutých či ohrozených zvieratách, ale aj vzdelávať a rozširovať povedomie o potrebe zachovania biodiverzity – rozmanitosti živočíšnych druhov na našej planéte. Vďaka modernej technológii je šanca, že výstava osloví aj deti a mládež.
