Foto: Robert Hüttner, Pravda
Priamo na Hviezdoslavovom námestí v historickom centre mesta otvorili výstavu Berlínsky múr, hranica naprieč Nemeckom. Pri príležitosti 60. výročia vzniku tejto stavby ju pripravila Spolková nadácia pre analýzu diktatúry SED v spolupráci s nemeckými denníkmi Bild a Die Welt.
Ako pre Pravdu uviedol Michal Petrík, projektový manažér z Nadácie Konrada Adenauera, ktorá sa na expozícii podieľala, výstava približuje dramatické osudy národov, rodín i jednotlivcov spojených s Berlínskym múrom.
Čítajte viac Berlínsky múr mal vydržať sto rokov
Na 20 paneloch prináša množstvo zaujímavého dokumentárneho materiálu, textom aj obrazom opisuje historické udalosti, no aj bežný život v rozdelenej krajine. Svojím spôsobom je akýmsi sprievodcom dejinami studenej vojny – od vzniku železnej opony až po jej zrútenie.
Obrazy tragédie
Návštevník sa dozvie, ako si Spojenci po skončení druhej svetovej vojny rozdelili územie porazeného Nemecka, ako sa zrodili okupačné zóny, ako sa Sovietsky zväz v rokoch 1948 až 1949 pokúsil západný Berlín „vyhladovať“ zavedením blokády, ako v júni 1953 vo východnom Berlíne vypuklo povstanie proti komunistickej diktatúre, ktoré Sovieti potlačili tankami, ako na Západ utekali milióny občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a veľa ďalších zaujímavostí.
„Množstvo fotiek zobrazuje život obyvateľov Berlína počas 28 rokov rozdelenia "múrom hanby“, ako túto stavbu niekedy Nemci nazývali a nazývajú. Na výstavných paneloch sú zdokumentované i udalosti, ktoré predchádzali novembrovej revolúcii, aj samotný pád múru," objasnil Petrík.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Pre výstavu pod holým nebom sa organizátori podľa neho rozhodli preto, aby ľuďom umožnili „takpovediac bezbariérový prístup k téme, ktorá sa nás dotýka.“ Vtedajší socialistický režim v Nemecku, ale aj na Slovensku totiž obmedzoval či dokonca popieral slobodu a demokraciu.
„Jedným zo symbolov tohto obmedzenia sa stal aj Berlínsky múr. Avšak sloboda a demokracia nie je v žiadnej krajine samozrejmosťou, nie je vybojovaná raz a navždy. Treba o ňu bojovať, a ak ju aj získame, je potrebné ju chrániť a rozvíjať. Preto je téma Berlínskeho múra aktuálna i dnes, v čase, keď má tento múr za sebou momentálne viac rokov existencie ako pamiatka, než ako bariéra slobodného pohybu,“ vysvetlil Petrík.
Čítajte viac Berlínsky múr zachránil východné Nemecko pred krachom
Pri prezeraní výstavných panelov je tiež zjavné, ako sa totalitné režimy v bývalej NDR a Československu podobali.
Napríklad tým, ako prísne strážili štátne hranice – oficiálne pred narušiteľmi z imperialistického Západu, v skutočnosti však opatrenia mierili proti vlastným občanom. Tak ako u nás aj pohraničníci vo východnom Nemecku strieľali do ľudí, ktorí skúšali ujsť na druhú stranu – za slobodným životom.
Jedným z najšokujúcejších prípadov Berlínskeho múru je smrť 18-ročného stavebného robotníka Petra Fechtera, ktorý v auguste 1962 zdolal prvé zábrany na východe, no keď preliezal múr, východonemecké hliadky ho postrelili a nechali bez pomoci ležať pred múrom.
Umierajúc tam zostal takmer hodinu. Pomôcť mu nemohli ani zdesení ľudia zo západného Berlína, pretože nemohli vstúpiť do stráženého hraničného pásma. Keď ho východonemeckí pohraničníci napokon vzali do nemocnice, bolo už neskoro.
Ponuka pre ďalšie mestá
Ako Petrík upozornil, to, že na výstave spolupracovali noviny Bild a Die Welt, nie je náhoda. Oba denníky patria do Vydavateľstva Axel Springer, a to v 60. rokoch minulého storočia plánovalo postaviť v Berlíne novú výškovú budovu pre novinárov a ostatných zamestnancov.
„Keď v roku 1961 komunistická SED postavila len niekoľko desiatok metrov od plánovaného staveniska múr, Axel Springer sa demonštratívne nevzdal svojho plánu. V roku 1966, keď tam dokončili 19-poschodovú stavbu, v západnom Berlíne dokonca zriadil hlavné sídlo svojho vydavateľstva,“ zhrnul Petrík.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Bezplatná expozícia podľa neho púta pozornosť okoloidúcich – mladších aj starších. „To je naša skúsenosť z prvých dní výstavy. Tešíme sa, že na Hviezdoslavovom námestí ju môžu ľudia vidieť do konca augusta,“ dodal s tým, že ju potom plánujú poskytnúť aj ďalším mestám, respektíve organizáciám na Slovensku.
„Prípadní záujemcovia nás môžu kontaktovať. Inštalácia je možná rovnako v exteriéri, ako aj v interiéri,“ uzavrel Petrík.
